Záujem o fyzické zlato rastie aj medzi drobnými investormi
Záujemcov o investovanie do zlata pribúda aj na Slovensku. Neodrádza ich ani „zlaté“ investičné pravidlo, že ak je niečo také drahé, že sa o tom verejne hovorí, je najvyšší čas predávať, lebo hrozí pokles ceny. V prípade zlata sa to za posledné mesiace zatiaľ nepotvrdzuje.
„Počas minulého týždňa vzrástol v našej banke dopyt po fyzickom zlate štvornásobne oproti predchádzajúcim mesiacom,“ porovnáva Boris Gandel, hovorca Tatra banky. Banka ponúka investičné zlato vo forme tehličiek, ale aj mincí vydaných mincovňou v Rakúsku. Službu zaradila do ponuky od jesene 2008, kedy prepukla finančná kríza. Doteraz ju využilo niečo cez tisíc ľudí, tak z radov privátnych klientov ako aj retailu.
Päťnásobne vyšší záujme oproti rovnakému obdobiu vlaňajška zaznamenala spoločnosť Gold Invest Slovakia, ktorá sa na obchody s fyzickým investičným zlatom špecializuje.
Pozornosť na žltý kov sa upriamuje už niekoľko mesiacov. Jeho cena láme historické rekordy. Minulý týždeň sa vyšplhala až na 1 817,6 dolára (1 265,7 eura) za troyskú uncu (31,103 gramu). Práve na tento fakt upozorňuje druhá skupina investičných odborníkov, ktorá je voči posledným úspechom komodity skeptická.
Kúpiť či nekúpiť
„Zlato je z nášho pohľadu potrebné vnímať ako štandardný investičný nástroj, ktorého cena rastie aj kvôli nálade na finančných trhoch v posledných rokoch. Ľudia vnímajú rast jeho ceny aj vďaka médiam. Otázkou ostáva, či má tento inštrument pred sebou ďalšiu tak silnú perspektívu, akú zažíval v uplynulom období,“ hovorí Michal Šubín, riaditeľ odboru privátneho bankovníctva v Privatbanke.
Podľa hlavného ekonóma Privatbanky Richarda Tótha sa cena zlata od roku 1920 do roku 1970 zvýšila o približne 70 percent, čo je niečo vyše percenta percento ročne. Nasledujúcich 10 rokov stúpla síce o zhruba 2 000 percent. No ďalších 20 rokov klesala v priemerne o šesť percent ročne. „Od začiatku tohto storočia zlato opätovne ožíva, keď jeho cena zatiaľ narástla celkovo o takmer 400 percent,“ hodnotí R. Tóth.
Práve takéto čísla najviac lákajú investorov, no bežní ľudia hľadajú v zlate skôr možnosť uchovania hodnoty svojho majetku než vidinu zbohatnutia. Aby im úspory neznehodnotila inflácia, či neprišli o ne pri páde búrz.
„Naši zákazníci nakupujú zlato z troch hlavných dôvodov. Ako ochranu svojich financií pred infláciou, ako stabilnú a bezpečnú rezervu na horšie časy a tretím dôvodom je dôchodkové zabezpečenie,“ uvádza Slavomír Fogaš, finančný riaditeľ firmy Gold Invest Slovakia.
Cena a poplatky
Investovať voľné peniaze do zlata ale nie je pre každého, hoci niektorí predajcovia ponúkajú možnosť postupne si na svoju tehličku nasporiť odkladaním určitej sumy mesačne.
„V prípade otázky, či nakupovať fyzické zlato, alebo investovať do zlata prostredníctvom nákupu cenných papierov naviazaných na túto komoditu, si osobne myslím, že mať doma tehlu zlata je prehnané. Fyzická dodávka zlata je finančne zbytočne náročná a veľmi často spojená s podmienkami, ktoré v konečnom dôsledku výrazne zvyšujú náklady spojené s touto investíciou,“ upozorňuje M. Šubín.
Zlato si klienti najčastejšie uložia v spoločnosti, respektíve jej partnerskej firme do bankového trezoru. Inak riskujú, že ho nebudú môcť predať, respektíve že zaplatia nemalý poplatok za overenie jeho kvality. No ani poplatok za uloženie v trezore banky nie je malý. Pohybuje sa okolo 0,25 percenta z uloženej hodnoty za rok.
Cena zlatej tehličky tiež nie je nízka. Kúpiť sa dajú už aj jednogramové tehličky, ktorých cena sa bez ohľadu na ostatné poplatky pohybuje v súčasnosti okolo 60 dolárov. Cena kilogramovej tehličky dosahuje niekoľko desiatok tisíc dolárov.
Proti riziku znehodnotenia investície platí pravidlo – čo najviac úspory rozdeľovať medzi rôzne formy. Zlato sa zaraďuje do skupiny komodít ako ropa či pšenica. Ich zastúpenie spolu by nemalo v celkovom portfóliu priemerného slovenského klienta presahovať cez desať percent.
Autor: Xénia Makarová Zdroj:financie.etrend.sk
