{"id":812,"date":"2011-02-24T11:20:44","date_gmt":"2011-02-24T11:20:44","guid":{"rendered":"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/?p=812"},"modified":"2011-02-24T21:21:40","modified_gmt":"2011-02-24T21:21:40","slug":"krach-grecka-by-posilnil-euro-komentar-dna","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/krach-grecka-by-posilnil-euro-komentar-dna\/","title":{"rendered":"Krach Gr\u00e9cka by posilnil euro (koment\u00e1r d\u0148a)"},"content":{"rendered":"

Investori o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee default akejko\u013evek krajiny PIIGS by sp\u00f4sobil p\u00e1d eura. Iba\u017ee to nem\u00e1 logiku.<\/strong><\/p>\n

\"gr\u00e9ckyNaozaj default Gr\u00e9cka (na sn\u00edmke premi\u00e9r George Papandreou) alebo inej \u010dlenskej krajiny sp\u00f4sob\u00ed prudk\u00e9 oslabovanie eura? Nie je to presne naopak? Ak\u00fd dopad to bude ma\u0165 na americk\u00fd dol\u00e1r? Pre\u010do never\u00edme trhu, ktor\u00fd naozaj veci rie\u0161i na rozdiel od diskusi\u00ed monet\u00e1rnych autor\u00edt a vym\u00fd\u0161\u013eania postupov, ako to na verejnos\u0165 zahra\u0165 e\u0161te p\u00e1r mesiacov.<\/p>\n

Sp\u00fa\u0161\u0165a\u010d s\u00fa\u010dasnej kr\u00edzy eura<\/strong>
\nV najjednoduch\u0161ej forme to bolo nadmernom m\u00ed\u0148an\u00ed ju\u017en\u00fdch kraj\u00edn euroz\u00f3ny po\u010das posledn\u00fdch 10 rokov, pri\u010dom kr\u00edza z roku 2008 iba tieto trendy akcelerovala. Je toti\u017e jednoduch\u00e9 udr\u017eiava\u0165 sa pri moci podpl\u00e1can\u00edm verejnosti. Eur\u00f3pska centr\u00e1lna banka (ECB) umo\u017enila n\u00edzkymi \u00farokov\u00fdmi sadzbami krajin\u00e1m PIIGS expandova\u0165 svoje zadl\u017eenie, pri\u010dom re\u00e1lne trhov\u00e9 rizikov\u00e9 pr\u00e9mie jednotliv\u00fdch kraj\u00edn v tomto celku by to nikdy neumo\u017enili. N\u00edzke \u00farokov\u00e9 sadzby vyvolali bezbreh\u00e9 m\u00ed\u0148anie.<\/p>\n

Zv\u00fd\u0161enie vl\u00e1dnych v\u00fddavkov v\u017edy berie kapit\u00e1l produkt\u00edvnej sf\u00e9re. Ak je toho ve\u013ea, tak to v\u00fdrazne spoma\u013euje ekonomick\u00fd rast a n\u00e1sledne tak da\u0148ov\u00e9 pr\u00edjmy \u0161t\u00e1tu. To u\u017e sa v\u0161ak vl\u00e1dam nep\u00e1\u010di tak ako zvy\u0161ovanie v\u00fddavkov. Na konci u\u017e nie s\u00fa peniaze ani na spl\u00e1canie \u00farokov z akumulovan\u00e9ho dlhu.<\/p>\n

\"Misko1\"<\/p>\n

Prvou reakciou traderov a st\u00e1le najviac preferovanou trajekt\u00f3riou je o\u010dak\u00e1vanie, \u017ee default akejko\u013evek krajiny PIIGS by viedol k poklesu hodnoty eura. Iba\u017ee to nem\u00e1 logiku. Default krajiny euroz\u00f3ny by euro posilnil a nie oslabil.<\/p>\n

Scen\u00e1re po defaulte<\/strong>
\nMonet\u00e1rna defl\u00e1cia vyvolan\u00e1 poklesom ponuky pe\u0148az\u00ed, samozrejme, iba v pr\u00edpade, \u017ee vl\u00e1da a centr\u00e1lna banka neintervenuj\u00fa. Druh\u00fdm scen\u00e1rom je vyvola\u0165 monet\u00e1rnu infl\u00e1ciu. Rozoberme si oba pr\u00edpady.<\/p>\n

Defla\u010dn\u00fd scen\u00e1r pre euro<\/strong><\/p>\n

Ak by napr\u00edklad Gre\u0107ko priznalo farbu a spravilo default na svoj dlh, tak by eur\u00f3pske banky \u010delili siln\u00fdm kapit\u00e1lov\u00fdm strat\u00e1m a strat\u00e1m na \u00faverovej kapacite. Eur\u00f3pske banky boli ve\u013emi akt\u00edvne v skupovan\u00ed dlhopisov s vy\u0161\u0161\u00edm v\u00fdnosom z kraj\u00edn, ktor\u00e9 sa skr\u00fdvali pod d\u00e1\u017ednikom EM\u00da. V\u00fdsledkom by bol bankrot niektor\u00fdch b\u00e1nk a redukcia bankov\u00fdch akt\u00edv v podobe \u00faverov. T\u00fdm by sa zvr\u00e1til multiplika\u010dn\u00fd proces bankov\u00fdch rezerv a vyvolal by pokles ponuky pe\u0148az\u00ed. Defl\u00e1cia, pokles cenovej hladiny by tak viedli k posilneniu eura.<\/p>\n

Tu v\u0161ak vznik\u00e1 jedno riziko. Krajina, ktor\u00e1 by sa odhodlala k defaultu, by mo\u017eno nechcela osta\u0165 pod kontrolou ostatn\u00fdch kraj\u00edn po\u010das re\u0161trukturaliz\u00e1cie, preto\u017ee by museli \u0161af\u00e1ri\u0165 pod\u013ea \u0165a\u017ekop\u00e1dnych rozhodnut\u00ed eur\u00f3pskych \u0161trukt\u00far. Ak by sa chceli vytla\u010di\u0165 zo svojich probl\u00e9mov cez siln\u00fa tvorbu nov\u00fdch pe\u0148az\u00ed, volili by cestu n\u00e1vratu k star\u00fdm dom\u00e1cim men\u00e1m. Av\u0161ak aj v tomto pr\u00edpade m\u00e1 ECB priestor na to, aby mena na tom neutrpela tak z\u00e1sadne. Kel Kelly z Mises Institute hovor\u00ed o mo\u017enosti z\u00e1meny novej meny za eur\u00e1, \u010d\u00edm by sa mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed v ostatn\u00fdch krajin\u00e1ch nezmenilo. Na mno\u017estve pe\u0148az\u00ed v obehu by sa ni\u010d nezmenilo, iba by sa zamenila jedna mena za druh\u00fa, \u010d\u00edm by sa nemenila ani k\u00fapna sila meny.<\/p>\n

Po\u010d\u00favame, \u017ee n\u00e1vrat sp\u00e4\u0165 k star\u00fdm men\u00e1m je nemo\u017en\u00fd. Ak to i\u0161lo v roku 2002 smerom k jednotnej mene, tak ur\u010dite existuje cesta ako \u00eds\u0165 sp\u00e4\u0165.<\/p>\n

Ak by do\u0161lo k zv\u00fd\u0161eniu ponuky, tak ECB m\u00e1 mo\u017enos\u0165 sterizilova\u0165 (stiahnu\u0165) nadbyto\u010dn\u00fa likviditu, zmeni\u0165 povinn\u00e9 minim\u00e1lne rezervy at\u010f. N\u00e1strojov m\u00e1 nato dostatok. V\u0161etky tieto intervencie m\u00f4\u017eu ma\u0165 v\u0161ak negat\u00edvne dopady, je lep\u0161ie sa im vyh\u00fdba\u0165.<\/p>\n

Monet\u00e1rna infl\u00e1cia<\/strong><\/p>\n

ECB v\u0161ak jednotliv\u00e9 vl\u00e1dy zatia\u013e predbehla v z\u00e1ujme udr\u017eania si celistvosti a za\u010dala tla\u010di\u0165 peniaze za v\u0161etky \u010dlensk\u00e9 krajiny. Treba na \u00favod podotkn\u00fa\u0165, \u017ee tento postup sa politikom bude p\u00e1\u010di\u0165 v\u017edy najviac. D\u00f4vod? Nechc\u00fa \u010deli\u0165 politick\u00fdm konsekvenci\u00e1m bankrotov b\u00e1nk a n\u00e1sledn\u00fdm potrebn\u00fdm ekonomick\u00fdm procesom, najm\u00e4 defl\u00e1cii.<\/p>\n

Jednoduch\u0161ie je to presun\u00fa\u0165 na \u010fal\u0161iu garnit\u00faru a hra\u0165 sa s d\u00f4verou a \u013eahostajnos\u0165ou \u013eud\u00ed pok\u00fdm to tu nebude ako v Tunise. Eur\u00f3pske \u0161trukt\u00fary s\u00fa n\u00e1strojom ako pres\u00fava\u0165 a externalizova\u0165 probl\u00e9my jednotliv\u00fdch kraj\u00edn plo\u0161ne na v\u0161etk\u00fdch. Nemajte il\u00fazie, \u017ee politici za\u010dn\u00fa kona\u0165 proti svojim z\u00e1ujmom.
\nZvy\u0161ovanie dan\u00ed, tla\u010denie pe\u0148az\u00ed a zvy\u0161ovanie dlhu v bezprecedentn\u00fdch sum\u00e1ch v z\u00e1ujme zachr\u00e1ni\u0165 s\u00fakromn\u00e9 banky m\u00e1me naz\u00fdva\u0165 z\u00e1chranou eura? Za ak\u00fa cenu sa n\u00e1m oplat\u00ed zachra\u0148ova\u0165 euro? Zatia\u013e sa zd\u00e1, \u017ee cena nie je d\u00f4le\u017eit\u00e1.<\/p>\n

Vy\u0161\u0161ie ceny a ni\u017e\u0161\u00ed \u017eivotn\u00fd \u0161tandard platen\u00fd za dne\u0161n\u00e9 euro pom\u00e1ha politikom a finan\u010dn\u00e9mu sektoru. Pre ostatn\u00fdch je to strata. Minim\u00e1lne by sa mala ka\u017ed\u00e1 vl\u00e1da sp\u00fdta\u0165 svojich ob\u010danov, \u010di chc\u00fa trpie\u0165 neobmedzen\u00e9 tla\u010denie nov\u00fdch pe\u0148az\u00ed a nekone\u010dn\u00e9 zadl\u017eovanie. Neverte tomu, \u017ee Nemci bud\u00fa donekone\u010dna plati\u0165 na perif\u00e9rne krajiny. Merkelov\u00e1 to u\u017e c\u00edti na svojich voli\u010doch (prehra vl\u00e1dnej Merkelovej CDU v prv\u00fdch krajinsk\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch \u2013 Hamburg).<\/p>\n

Ako v\u0161etci vyrastieme z dlhu<\/strong>
\nDne\u0161n\u00fdm snom v\u0161etk\u00fdch vl\u00e1d je, \u017ee ak sa nedostaneme do defaultu, tak ur\u010dite z dlhu vyrastieme. T\u00e1to il\u00fazia je v\u0161ak myln\u00e1 a zaklad\u00e1 sa na dvoch predpokladoch. Na dlh krajiny sa v\u00e4\u010d\u0161inou pozer\u00e1 ako na ur\u010dit\u00e9 percento v pomere k HDP. \u010c\u00edm ni\u017e\u0161\u00ed je pomer, t\u00fdm jednoduch\u0161ie je pre vl\u00e1du dlh financova\u0165. Vl\u00e1dy sa tak spoliehaj\u00fa na to, \u017ee ak dlh neporastie r\u00fdchlej\u0161\u00edm tempom ako ekonomick\u00fd rast, t\u00fdm lep\u0161\u00ed bude pomer dlhu k HDP a v\u0161etko je v poriadku.<\/p>\n

\u010co predstavuje ekonomick\u00fd rast? Ekonomika produkuje viac produktov a slu\u017eieb. Ako v\u0161ak existencia v\u00e4\u010d\u0161ieho po\u010dtu statkov zni\u017euje vl\u00e1dny dlh? V kone\u010dnom d\u00f4sledku ve\u013emi slabo, len cez zv\u00fd\u0161enie da\u0148ov\u00fdch pr\u00edjmov.<\/p>\n

Kel Kelly z Mises Institute hovor\u00ed: “N\u00e1rast HDP a aj ten “re\u00e1lny“ nepredstavuje ve\u013ekos\u0165 nav\u0155\u0161enia produkcie fyzick\u00fdch statkov, ale je prim\u00e1rne v\u00fdsledkom a funkciou infl\u00e1cie. Bez n\u00e1rastu ponuky pe\u0148az\u00ed nie je mo\u017en\u00e9, aby do\u0161lo k n\u00e1rastu celkovej infl\u00e1cie. Fyzick\u00e1 produkcia nem\u00f4\u017ee by\u0165 meran\u00e1 peniazmi, preto\u017ee hodnota pe\u0148az\u00ed nie je statick\u00e1, ani po \u00faprave o infl\u00e1ciu vyjadren\u00fa CPI.“<\/p>\n

Preto treba preklada\u0165 re\u010di o vyrasten\u00ed z dlhu nasledovne: centr\u00e1lna banka v spolupr\u00e1ci s vl\u00e1dou \/vl\u00e1dami\/ vytla\u010d\u00ed viac pe\u0148az\u00ed a zdvihne celkov\u00e9 cenov\u00fa hladinu \/\u010do sa prejav\u00ed n\u00e1rastom HDP\/ umo\u017enen\u00edm centr\u00e1lnej banke nakupova\u0165 vl\u00e1dny dlh a roz\u0161irova\u0165 tak \u00faverov\u00e9 zdroje. T\u00fdm sa zv\u00fd\u0161i ponuka pe\u0148az\u00ed a hodnota meny kles\u00e1, HDP rastie a dlh ako percento z HDP tie\u017e kles\u00e1.<\/p>\n

T\u00fdm p\u00e1dom sa vl\u00e1da samofinancuje cez infl\u00e1ciu a redistribuuje k\u00fapnu silu od sporite\u013eov smerom k vl\u00e1de. D\u00f4jde k zn\u00ed\u017eeniu hodnoty dlhu prenosom tejto \u0165archy na verejnos\u0165.<\/p>\n

Ako to ovplyvn\u00ed Ameriku a dol\u00e1r?<\/strong>
\nO\u010dak\u00e1va sa, \u017ee slab\u00fd ekonomick\u00fd rast euroz\u00f3ny zn\u00ed\u017ei dopyt po americk\u00fdch exportoch. To je pravda, av\u0161ak tento \u0161ok bude minim\u00e1lny a v dlhodobom horizonte ur\u010dite pozit\u00edvny pre USA. Ak USA bude menej vyv\u00e1\u017ea\u0165 do Eur\u00f3py, ostane viac statkov v ich krajine a bude to tla\u010di\u0165 na pokles ich cenovej hladiny. To je pre ob\u010dana USA len pozit\u00edvne. Ak sa zn\u00ed\u017ei dopyt z E\u00da, najlep\u0161ie cestou poklesu ponuky pe\u0148az\u00ed, tak defl\u00e1cia bude tla\u010di\u0165 na pokles cien tovarov a slu\u017eieb. My budeme plati\u0165 menej za rovnak\u00e9 mno\u017estvo tovarov a Ameri\u010dania bud\u00fa od n\u00e1s m\u00f4c\u0165 kupova\u0165 viac tovarov s ich silnej\u0161ou menou a tak zvy\u0161ova\u0165 svoj blahobyt.<\/p>\n

Druh\u00fdm momentom je strach, \u017ee re\u0161trukturaliz\u00e1cia dlhov v euroz\u00f3ne by viedla k presunu kapit\u00e1lu do dol\u00e1ra a t\u00fdm p\u00e1dom by USA stratilo konkurencieschopnos\u0165 exportu. Samozrejme, export\u00e9ri bud\u00fa zasiahnut\u00ed, ale import\u00e9ri do USA, vr\u00e1tane v\u0161etk\u00fdch spotrebite\u013eov na tom iba z\u00edskaj\u00fa. Ekonomick\u00fd blahobyt nez\u00e1vis\u00ed na mno\u017estve vyvezen\u00e9ho tovaru z krajiny, je z\u00e1visl\u00ed na \u010do najv\u00e4\u010d\u0161om objeme tovarov na dom\u00e1cej p\u00f4de. N\u00e1rast mno\u017estva fyzick\u00fdch statkov a nie rast\u00face HDP je podstatou ekonomick\u00e9ho rastu.<\/p>\n

Kapit\u00e1lov\u00fd odtok do USA bude do\u010dasn\u00fd a dlhodobo sa prejav\u00ed samo-korek\u010dn\u00fd mechanizmus, ktor\u00fd povedie k \u00faprave v\u00fdmenn\u00fdch kurzov mien smerom k relat\u00edvnej parite k\u00fapnej sily medzi dvoma menov\u00fdmi regi\u00f3nmi.<\/p>\n

\u017diaden p\u00e1d<\/strong>
\nDefault dlhu eur\u00f3pskej krajiny a n\u00e1sledn\u00e9 straty vo finan\u010dnom sektore, monet\u00e1rna kontrakcia a defl\u00e1cia bud\u00fa euro posil\u0148ova\u0165, nie naopak.<\/p>\n

autor:\u00a0Michal\u00a0Ma\u0165ov\u010d\u00edk \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Zdroj:finweb.hnonline.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Investori o\u010dak\u00e1vaj\u00fa, \u017ee default akejko\u013evek krajiny PIIGS by sp\u00f4sobil p\u00e1d eura. Iba\u017ee to nem\u00e1 logiku. Naozaj default Gr\u00e9cka (na sn\u00edmke premi\u00e9r George Papandreou) alebo inej \u010dlenskej krajiny sp\u00f4sob\u00ed prudk\u00e9 oslabovanie … <\/a><\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/812"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=812"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/812\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":816,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/812\/revisions\/816"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=812"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=812"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=812"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}