{"id":681,"date":"2011-02-08T12:29:23","date_gmt":"2011-02-08T12:29:23","guid":{"rendered":"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/?p=681"},"modified":"2011-02-09T12:56:19","modified_gmt":"2011-02-09T12:56:19","slug":"svet-ocakava-komoditnu-krizu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/svet-ocakava-komoditnu-krizu\/","title":{"rendered":"Svet o\u010dak\u00e1va komoditn\u00fa kr\u00edzu"},"content":{"rendered":"<p>T\u00fd\u017ede\u0148 v komodit\u00e1ch: Najr\u00fdchlej\u0161ie rast\u00facou komoditou tohto roku je zatia\u013e bavlna<\/p>\n<p>Ropa prekro\u010dila hranicu 100 dol\u00e1rov za barel, me\u010f dosiahla historick\u00fd rekord nad hranicou 10-tis\u00edc dol\u00e1rov za tonu a kau\u010duk pokoril psychologick\u00fa hranicu 500 jenov za kilogram. Kakao rastie na ro\u010dn\u00e9 maximum, k\u00e1va sa prehupla nad 250 dol\u00e1rov za sto libier, kukurica atakuje 30-mesa\u010dn\u00e9 maxim\u00e1, s\u00f3ja je na 2,5-ro\u010dnom maxime a ceny potrav\u00edn l\u00e1mu historick\u00e9 rekordy a ich smerovanie nahor sa nekon\u010d\u00ed. Svet o\u010dak\u00e1va komoditn\u00fa kr\u00edzu.<br \/>\nTak\u00fd rast, ak\u00fd zaznamen\u00e1vaj\u00fa burzy v tomto obdob\u00ed, nie je nijakou novinkou. Objavil sa u\u017e viackr\u00e1t, ale v\u017edy to bolo na vrchole rastov\u00e9ho cyklu pri nieko\u013ekon\u00e1sobne vy\u0161\u0161om hospod\u00e1rskom raste kraj\u00edn, ne\u017e ak\u00fd glob\u00e1lna ekonomika zaznamen\u00e1va teraz. S\u00fa\u010dasn\u00fd v\u00fdvoj je preto ve\u013emi znepokojuj\u00faci a pod\u013ea mnoh\u00fdch analytikov povedie k vysokej infl\u00e1cii.<\/p>\n<p><strong> Potraviny s\u00fa pridrah\u00e9<\/strong><\/p>\n<p>Svetov\u00e9 ceny potrav\u00edn sa v janu\u00e1ri dostali najvy\u0161\u0161ie za najmenej 21 rokov a prekonali v\u0161etky rekordy z roku 2008. Kon\u0161tatovala to Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov pre v\u00fd\u017eivu a po\u013enohospod\u00e1rstvo (FAO). Jej index cien potrav\u00edn st\u00fapol o 3,5 percenta a dosiahol najvy\u0161\u0161iu hodnotu od svojho zalo\u017eenia v roku 1990.<br \/>\nIndex sleduje mesa\u010dn\u00e9 zmeny cien obiln\u00edn, olejn\u00edn, mlie\u010dnych produktov, m\u00e4sa a cukru. Z decembrovej hodnoty 223,1 bodu vzr\u00e1stol v prvom mesiaci tohto roka na 230,7 bodu.<br \/>\nS\u00fa\u010dasn\u00fd rast cien pretrv\u00e1va u\u017e siedmy mesiac za sebou a pripom\u00edna situ\u00e1ciu svetovej potravinovej kr\u00edzy z roku 2008. Prudk\u00e9 zdra\u017eenie z\u00e1kladn\u00fdch potrav\u00edn vtedy vyvolalo nepokoje vo viacer\u00fdch chudobn\u00fdch krajin\u00e1ch odk\u00e1zan\u00fdch na ich dovoz. Tentokr\u00e1t sa situ\u00e1cia vyostrila protestmi v Tunisku a Egypte, ale \u013eudia vy\u0161li do ul\u00edc aj v Jord\u00e1nsku a Jemene. Pri sledovan\u00ed v\u00fdvoja po\u010dtu \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v danej oblasti pod \u00farov\u0148ou chudoby to nie je prekvapen\u00edm. V Al\u017e\u00edrsku sa pod touto hranicou ocitlo vlani 23 percent obyvate\u013eov, v Egypte 20 percent, nasleduje Maroko s 15 percentami, Jord\u00e1nsko s 14,2 percentami, pri\u010dom alarmuj\u00face \u010d\u00edslo zaznamen\u00e1va Izrael, kde a\u017e 23,6 percent obyvate\u013eov \u017eije pod \u00farov\u0148ou chudoby.<\/p>\n<p><strong> Me\u010f prekvapila<\/strong><\/p>\n<p>Vo svete ekonomiky bola me\u010f dlh\u00e9 roky dobr\u00fdm ukazovate\u013eom v\u00fdvoja hospod\u00e1rstva v danej krajine. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 v\u0161ak prekonala b\u00e1jnu cenov\u00fa \u00farove\u0148 10-tis\u00edc dol\u00e1rov za tonu, \u010d\u00edm by jej cena mala zodpoveda\u0165 glob\u00e1lnemu hospod\u00e1rskemu rastu v poslednom \u0161t\u00e1diu. To v\u0161ak rozhodne teraz neplat\u00ed.<br \/>\nInvestori u\u017e od decembra tla\u010dia ceny medi a v poslednom mesiaci aj c\u00ednu, na nov\u00e9 rekordy, lebo u t\u00fdchto kovov hrozia probl\u00e9my s dod\u00e1vkami. Deficit ponuky na trhu s me\u010fou m\u00e1 v tomto roku pod\u013ea ankety agent\u00fary Reuters u analytikov dosiahnu\u0165 444-tis\u00edc ton, k\u00fdm vlani v j\u00fali bol o\u010dak\u00e1van\u00fd schodok na \u00farovni 180-tis\u00edc ton. Chu\u0165 investorov nakupova\u0165 me\u010f a \u010fal\u0161ie priemyseln\u00e9 kovy \u017eivia aj priazniv\u00e9 ekonomick\u00e9 spr\u00e1vy z \u010c\u00edny, USA aj Eur\u00f3py. Okrem toho v \u010dase hroziacej infl\u00e1cie je lep\u0161ie ma\u0165 financie ulo\u017een\u00e9 v nie\u010dom, o \u010do v\u017edy bude z\u00e1ujem, ako skladova\u0165 ich na \u00fa\u010dtoch.<\/p>\n<p><strong> Drah\u0161ie \u0161aty<\/strong><\/p>\n<p>Investori a \u0161pekulanti rozhodne nesiahaj\u00fa po bavlne, ktor\u00e1 je rovnako likvidn\u00e1 ako me\u010f a jej cena je na neudr\u017eanie. Bavlna je najr\u00fdchlej\u0161ie rast\u00facou komoditou tohto roka, jej cena doteraz vzr\u00e1stla o \u0161tvrtinu a dosiahla historick\u00fd rekord. Za pol roka predstavuje n\u00e1rast ceny komodity dokonca a\u017e 130 percent. To sa ur\u010dite prejav\u00ed v\u00fdrazn\u00fdm rastom cien textilu. Pod\u013ea gener\u00e1lneho riadite\u013ea International Cotton Advisory Committee Terryho Townsenda m\u00e1 na ceny bavlny vplyv len siln\u00fd dopyt, nie \u0161pekul\u00e1cie.<br \/>\nProdukcia tejto komodity pritom v posledn\u00fdch rokoch vzr\u00e1stla v\u010faka vyu\u017e\u00edvaniu biotechnol\u00f3gi\u00ed v Indii a \u010c\u00edne v prvej polovici minul\u00e9ho desa\u0165ro\u010dia, \u010do sp\u00f4sobilo prebytok ponuky nad dopytom. Sez\u00f3nou 2009\/2010 boli v\u0161ak ukon\u010den\u00e9 roky n\u00edzkych cien, ktor\u00e9 producentov od pestovania plodiny odr\u00e1dzali.<br \/>\nSpotreba, ktor\u00e1 klesala po\u010das recesie, bola v sez\u00f3ne 2009\/2010 prekvapivo siln\u00e1. Pre \u010fal\u0161iu sez\u00f3nu T. Townsend predpoved\u00e1 v\u00fdrazn\u00fd n\u00e1rast produkcie, ktor\u00e1 pom\u00f4\u017ee zmierni\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fd nedostatok dod\u00e1vok na trhu a ceny bavlny p\u00f4jdu dolu. Predpove\u010f pre najbli\u017e\u0161\u00edch p\u00e1r rokov hovor\u00ed o tom, \u017ee treba o\u010dak\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161\u00ed pokles cien vzh\u013eadom na zvy\u0161ovanie produkcie pri aktu\u00e1lnych vysok\u00fdch cenov\u00fdch \u00farovniach na trhu. Indick\u00e1 vl\u00e1da napr\u00edklad u\u017e za\u010dala p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fa misiu na podporu rastu produkcie technick\u00fdch netkan\u00fdch text\u00edlii a im podobn\u00fdch odvetv\u00ed. Pl\u00e1n bude be\u017ea\u0165 a\u017e do roku 2015 a bude financovan\u00fd do v\u00fd\u0161ky 45 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. India je druh\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm producentom a spotrebite\u013eom bavlny na svete.<\/p>\n<p><strong>Kakao a\u00a0k\u00e1va s\u00fa hork\u00e9<\/strong><\/p>\n<p>Cena kakaa v New Yorku od prezidentsk\u00fdch volieb na Pobre\u017e\u00ed Slonoviny vzr\u00e1stla o\u00a020 percent a v tejto n\u00e1lade sa niesol aj uplynul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148. Cena dosiahla 3 363 dol\u00e1rov za metrick\u00fa tonu a udr\u017eiava sa st\u00e1le na ro\u010dn\u00fdch maxim\u00e1ch.<\/p>\n<p>K\u00e1va arabica v\u00a0raste tie\u017e nezaost\u00e1va. Na jej cenu v\u00fdznamne vpl\u00fdva dianie v\u00a0Braz\u00edlii. Tamoj\u0161\u00ed obchodn\u00edci s k\u00e1vou v posledn\u00fdch d\u0148och bojuj\u00fa s nedostatkom kvalitn\u00fdch k\u00e1vov\u00fdch z\u0155n pre svoje n\u00e1kupy v s\u00favislosti s rast\u00facou\u00a0dom\u00e1couspotrebu. Situ\u00e1cia na lok\u00e1lnom trhu je teraz charakteristick\u00e1 ve\u013ek\u00fdm deficitom ponuky. V tomto roku sa toti\u017e zv\u00fd\u0161i rast braz\u00edlskej spotreby o\u00a0\u0161es\u0165 percent na 20,27 mili\u00f3na vriec aj napriek raketov\u00e9mu zv\u00fd\u0161eniu svetov\u00fdch cien.<\/p>\n<p>V\u00a0Braz\u00edlii, ktor\u00e1 je top svetov\u00fdm producentom a v\u00fdvozcom k\u00e1vy, surovina zdra\u017eela medziro\u010dne k\u00e1va u\u017e o\u00a060 percent. Krajina by sa mala do roku 2012 sta\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm glob\u00e1lnym spotrebite\u013eom k\u00e1vy a\u00a0predstihn\u00fa\u0165 aj USA.<\/p>\n<p>Cena k\u00e1vy odrody arabica zaznamen\u00e1va v posledn\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och vzostup k nov\u00fdm historick\u00fdm maxim\u00e1m spred viac ako 13 rokov. Minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 dosiahla \u00farove\u0148 253,33 dol\u00e1rov za 100 libier. Rast jej ceny s\u00favis\u00ed aj s\u00a0t\u00fdm, \u017ee, \u017ee braz\u00edlske k\u00e1vovn\u00edky vstupuj\u00fa do svojej najmenej produkt\u00edvnej f\u00e1zy dvojro\u010dn\u00e9ho vegeta\u010dn\u00e9ho cyklu. Pod\u013ea obchodn\u00edka v braz\u00edlskej exportnej spolo\u010dnosti Comexim \u017een\u00fa ceny smerom nahor najm\u00e4 n\u00e1kupy pra\u017eiarn\u00ed k\u00e1vy (aj napriek vysok\u00fdm cen\u00e1m na trhu) a nie \u0161pekulat\u00edvne aktivity investorov a fondov.<\/p>\n<div id=\"attachment_685\" style=\"width: 410px\" class=\"wp-caption aligncenter\"><img aria-describedby=\"caption-attachment-685\" loading=\"lazy\" class=\"size-full wp-image-685 \" title=\"komodity\" src=\"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/wp-content\/uploads\/dkomodity061.jpg\" alt=\"komodity\" width=\"400\" height=\"261\" srcset=\"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-content\/uploads\/dkomodity061.jpg 400w, https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-content\/uploads\/dkomodity061-300x195.jpg 300w\" sizes=\"(max-width: 400px) 100vw, 400px\" \/><p id=\"caption-attachment-685\" class=\"wp-caption-text\">komodity<\/p><\/div>\n<p>Autor: Milan Debn\u00e1r \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Zdroj:\u00a0<a title=\"financie.etrend.sk\" href=\"http:\/\/financie.etrend.sk\/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy\/svet-ocakava-komoditnu-krizu.html\" target=\"_blank\">financie.etrend.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>T\u00fd\u017ede\u0148 v komodit\u00e1ch: Najr\u00fdchlej\u0161ie rast\u00facou komoditou tohto roku je zatia\u013e bavlna Ropa prekro\u010dila hranicu 100 dol\u00e1rov za barel, me\u010f dosiahla historick\u00fd rekord nad hranicou 10-tis\u00edc dol\u00e1rov za tonu a kau\u010duk &hellip; <a href=\"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/svet-ocakava-komoditnu-krizu\/\"><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":12,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/681"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/12"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=681"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/681\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":692,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/681\/revisions\/692"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=681"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=681"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=681"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}