{"id":377,"date":"2011-01-27T13:38:51","date_gmt":"2011-01-27T13:38:51","guid":{"rendered":"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/?p=377"},"modified":"2011-01-31T14:16:34","modified_gmt":"2011-01-31T14:16:34","slug":"caka-nas-dalsia-velka-dlhova-kriza-komentar-dna","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/caka-nas-dalsia-velka-dlhova-kriza-komentar-dna\/","title":{"rendered":"\u010cak\u00e1 n\u00e1s \u010fal\u0161ia ve\u013ek\u00e1 dlhov\u00e1 kr\u00edza (koment\u00e1r d\u0148a)"},"content":{"rendered":"

S\u00fa\u010dasn\u00e1 dlhov\u00e1 kr\u00edza sa hrozivo podob\u00e1 na rok 2008. Riziko je tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 ako naposledy.<\/strong><\/p>\n

\"BenOdvr\u00e1tili na\u0161e vl\u00e1dy finan\u010dn\u00fa katastrofu alebo len vydl\u00e1\u017edili cestu pre \u010fal\u0161iu? P\u00fdta sa vosvojom \u010dl\u00e1nku Johan Norberg, v\u00fdskumn\u00fd pracovn\u00edk CATO Institute.<\/p>\n

\u201eNajhor\u0161ia b\u00farka u\u017e pominula\u201c, vyhl\u00e1sil Barack Obama na za\u010diatku minul\u00e9ho roka, upokojuj\u00fac nap\u00e4tie. Gordon Brown zase uis\u0165oval Brit\u00e1niu, \u017ee re\u010di o tom, \u017ee nasleduj\u00face roky by mali \u0165a\u017ek\u00e9, \u201ejednoducho nie s\u00fa pravdiv\u00e9\u201c. Obidvaja hovorili o svojom odhodlan\u00ed uzdravi\u0165 ekonomiky svojich kraj\u00edn, a neprek\u00e1\u017ealo im, \u017ee pou\u017e\u00edvaj\u00fa rovnak\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 vytvorili star\u00fa bublinu. Pomoc bank\u00e1m a obrovsk\u00e9 stimula\u010dn\u00e9 programy n\u00e1s naozaj nab\u00e1daj\u00fa k tomu, aby sme si po\u017ei\u010diavali peniaze, m\u00ed\u0148ali ich a op\u00e4\u0165 \u0161pekulovali. \u00darokov\u00e9 sadzby klesli na historick\u00e9 minim\u00e1 a priniesli lacn\u00e9 \u00favery na trh s b\u00fdvan\u00edm a na hlavn\u00e9 ulice. Tohtoro\u010dn\u00e1 n\u00e1lada vykazuje zn\u00e1mky opatrn\u00e9ho optimizmu. To v\u0161etko by bolo \u00fa\u017easne upokojuj\u00face, pokia\u013e by sa n\u00e1m to nezdalo tak desivo povedom\u00e9\u2026<\/p>\n

V roku 2003, po tom, ako sp\u013easnutie .com bubliny a \u00fatoky z 11. septembra poslali Ameriku do recesie, ka\u017ed\u00fd v\u0161ak chcel, aby dlhmi poh\u00e1\u0148an\u00e9 konzumno-spotrebite\u013esk\u00e9 orgie pokra\u010dovali. Nie \u017eeby sa to hovorilo na priamo. Rozm\u00e1hal sa eufemizmus, presne ako dnes: vl\u00e1da by mala \u201epom\u00e1ha\u0165\u201c, s n\u00e1dychom keynesi\u00e1nastva. Dr\u017eite\u013e Nobelovej ceny za ekon\u00f3miu Paul Krugman naliehal na Alana Greenspana, aby \u201evytvoril bublinu na trhu nehnute\u013enost\u00ed, ktor\u00e1 by nahradila bublinu Nasdaq\u201c (bublina na akciovom trhu). \u0160\u00e9f Fedu sa nechal presved\u010di\u0165 a zn\u00ed\u017eil \u00farokov\u00e9 sadzby na nov\u00e9 minim\u00e1. V Brit\u00e1nii z\u00e1kladn\u00e9 \u00farokov\u00e9 sadzby medzi rokmi 2000 a 2003 klesli o polovicu. Peniaze boli tak\u00e9 lacn\u00e9, ako bolo treba na to, aby si ka\u017ed\u00fd zase za\u010dal po\u017ei\u010diava\u0165 a vr\u00e1til sa na trhy. Ceny domov prudko r\u00e1stli. Vyzeralo to ako prosperita. Bubliny tak v\u00e4\u010d\u0161inou vyzeraj\u00fa\u2026<\/p>\n

Nie je ni\u010d nebezpe\u010dnej\u0161ie ako my\u0161lienka, ak m\u00e1te len jednu jedin\u00fa. Panuje v\u0161eobecn\u00e1 zhoda, \u017ee finan\u010dn\u00e1 kr\u00edza z roku 2007 bola aspo\u0148 z \u010dasti v\u00fdsledkom rekordne n\u00edzkych \u00farokov\u00fdch sadzieb, obrovsk\u00fdch deficitov a ve\u013ekou spotrebou financovanou \u00favermi. Dnes sa vl\u00e1dy na celom svete sna\u017eia vyrie\u0161i\u0165 t\u00fato kr\u00edzu \u2013 rekordne n\u00edzkymi \u00farokov\u00fdmi sadzbami, obrovsk\u00fdmi deficitmi a podporou spotreby financovanej \u00favermi. Tentokr\u00e1t dokonca pou\u017e\u00edvaj\u00fa nov\u0161ie sp\u00f4soby vytv\u00e1rania \u013eahko dostupn\u00fdch pe\u0148az\u00ed: z\u00e1chrana b\u00e1nk, podporn\u00e9 bal\u00ed\u010dky a programy kvantitat\u00edvneho uvo\u013e\u0148ovania. A op\u00e4\u0165 tu m\u00e1me d\u00f4sledok: po\u010das Vianoc sa n\u00e1ru\u017eivo nakupovalo. Nikto sa v\u0161ak neop\u00fdtal, ko\u013eko z t\u00fdch viano\u010dn\u00fdch \u00fa\u010dtov bolo zaplaten\u00fdch z po\u017ei\u010dan\u00fdch pe\u0148az\u00ed.<\/p>\n

Napriek pekn\u00fdm re\u010diam o \u00fasporn\u00fdch opatreniach sa vl\u00e1dy pl\u00e1nuj\u00fa dosta\u0165 cez rok 2011 (i tie \u010fal\u0161ie) cestou \u0161ialen\u00e9ho zadl\u017eovania. Najbohat\u0161ie krajiny sveta za posledn\u00e9 tri roky zv\u00fd\u0161ili pod\u013ea \u00fadajov MMF svoj dlh o 50%. Tak\u00e9to \u0161tatistiky sa m\u00f4\u017eu zda\u0165 bezv\u00fdznamn\u00e9, po\u010das volebnej kampane v Brit\u00e1nii v\u0161ak David Cameron na\u0161iel sp\u00f4sob, ako ich zre\u00e1lni\u0165 a pribl\u00ed\u017ei\u0165 verejnosti. Uk\u00e1zal plag\u00e1t zn\u00e1zor\u0148uj\u00faci novorodenca, ktor\u00fd u\u017e teraz kv\u00f4li vl\u00e1dnemu dlhu dlhuje 17 000 libier. Cameron odhaduje, \u017ee dlh vzrastie v priebehu \u0161tyroch rokov na 21 000 libier na ob\u010dana. Je to menej, ako by to bolo bez \u010fal\u0161ieho u\u0165ahovania opaskov, napriek tomu je to st\u00e1le sk\u013eu\u010duj\u00face \u010d\u00edslo.<\/p>\n

V\u0161etky vl\u00e1dy stavili na to, \u017ee si m\u00f4\u017eu na\u010falej po\u017ei\u010diava\u0165 ve\u013emi vysok\u00e9 sumy za ve\u013emi n\u00edzke \u00farokov\u00e9 miery. Ale trhy mo\u017eno maj\u00fa in\u00e9 pl\u00e1ny. Pozrime sa na v\u00fdvoj tejto kr\u00edzy. Krach nastal, preto\u017ee dom\u00e1cnosti nadmieru spotrebov\u00e1vali a post\u00fapili svoje dlhy bank\u00e1m. Banky poslali dlhy vl\u00e1dam \u2013 a, ako sme videli v \u00cdrsku, dokonca samotn\u00e9 vl\u00e1dy m\u00f4\u017eu ma\u0165 \u0165a\u017ekosti sa s nimi vysporiada\u0165. A tak posielaj\u00fa dlhy Eur\u00f3pskej \u00fanii. Ale komu po\u0161le \u00fa\u010dty E\u00da, ke\u010f jej kreditn\u00e9 karty bud\u00fa z\u00edva\u0165 pr\u00e1zdnotou?<\/p>\n

Gr\u00e9cko a \u00cdrsko nielen\u017ee nemaj\u00fa dostatok likvidity, oni s\u00fa dokonca insolventn\u00ed \u2013 a ni\u010d sa nevyrie\u0161i nov\u00fdmi a v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi p\u00f4\u017ei\u010dkami, ke\u010f nie s\u00fa schopn\u00ed spl\u00e1ca\u0165 tie star\u00e9. Ak \u00cdrsko a Gr\u00e9cko nebud\u00fa schopn\u00ed plati\u0165 dlhy (zbankrotuj\u00fa), veritelia bud\u00fa musie\u0165 akceptova\u0165 vysok\u00e9 straty a toto m\u00f4\u017ee vystra\u0161i\u0165 trhy do takej miery, \u017ee potiahnut\u00edm jednej tr\u010diacej nitky sa rozpadne cel\u00fd odev.<\/p>\n

Trhy po\u017ei\u010diavaj\u00fa miliardy \u0160panielsku (i Taliansku, Belgicku, mo\u017eno dokonca aj Franc\u00fazsku), lebo investori sa domnievaj\u00fa, \u017ee aj ke\u010f sa krajiny dostan\u00fa na mizinu, st\u00e1le tu bude niekto, kto bude invest\u00edcie garantova\u0165. Ur\u010dite nie som jedin\u00fd, komu v banke povedali, \u017ee je bezpe\u010dn\u00e9 investova\u0165 do perif\u00e9rneho eur\u00f3pskeho dlhu (napr. do \u00edrskeho\u2026), preto\u017ee E\u00da v\u017edy rad\u0161ej zakro\u010d\u00ed, ako by ich mala necha\u0165 padn\u00fa\u0165. Trh so \u0161t\u00e1tnymi dlhopismi spanik\u00e1ril, ke\u010f Angela Merkelov\u00e1 nazna\u010dila, \u017ee investori by mohli jedn\u00e9ho d\u0148a zn\u00e1\u0161a\u0165 \u010das\u0165 svojich str\u00e1t.<\/p>\n

Ak za\u010dne nespl\u00e1canie dlhov (krajiny sa dostan\u00fa do defaultu, bankrotu) \u2013 alebo ak sa uk\u00e1\u017ee, \u017ee euroval nem\u00e1 polovicu sumy potrebnej na z\u00e1chranu \u0160panielska, ktor\u00e9 je dvan\u00e1stou (prekl.) najv\u00e4\u010d\u0161ou ekonomikou sveta \u2013 potom m\u00f4\u017eu investori z trhov r\u00fdchlo zuteka\u0165. A to by pre Davida Camerona a Georgea Osbornea bolo ve\u013emi nepr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie. \u010co by to znamenalo pre britsk\u00e9 banky, ktor\u00e9 \u0160panielsku po\u017ei\u010dali viac ako 110 mld. dol\u00e1rov, alebo franc\u00fazske banky, ktor\u00e9 po\u017ei\u010dali 162 mld. USD, alebo tie nemeck\u00e9, ktor\u00e9 poskytli p\u00f4\u017ei\u010dky v hodnote 182 mld. USD?<\/p>\n

Tento rok so sebou ponesie bremeno rizika najzadl\u017eenej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych n\u00e1rodov. \u0160panielske banky u\u017e maj\u00fa na m\u00e1le a dokonca aj za t\u00fdch najlep\u0161\u00edch okolnost\u00ed si v tomto roku potrebuj\u00fa po\u017ei\u010da\u0165 111 mld. USD. Ktoko\u013evek, kto im t\u00fato sumu po\u017ei\u010dia, by sa mohol pozastavi\u0165 a uvedomi\u0165 si, \u017ee \u0160panielsko po\u017ei\u010dalo Portugalsku, ktor\u00e9 je pr\u00edkladom \u010fal\u0161ej tras\u00facej sa domino kocky, takmer 80 mld. USD. Na vyplatenie star\u00fdch dlhov teda potrebuj\u00fa n\u00e1js\u0165 nov\u00fdch verite\u013eov. Od m\u00e1ja do j\u00fana si portugalsk\u00e1 vl\u00e1da mus\u00ed na trhoch po\u017ei\u010da\u0165 10 mld. USD, aby pre\u017eila. V tom istom obdob\u00ed \u0160panielsko potrebuje viac ako 15 mld. USD, a to aj vtedy, ak by ani jedno euro z toho nepou\u017eili na financovanie rozpo\u010dtov\u00e9ho deficitu.<\/p>\n

Vzh\u013eadom na toto v\u0161etko sa rok 2011 hrozivo podob\u00e1 na rok 2008. U\u017e zase banky \u0161liapu vodu v n\u00e1deji, \u017ee si bud\u00fa m\u00f4c\u0165 i na\u010falej po\u017ei\u010diava\u0165 \u2013 pri\u010dom sa pok\u00fa\u0161aj\u00fa uchopi\u0165 \u010do najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 kapit\u00e1lu, ktor\u00fd by pokryl ich straty. A st\u00e1le je ich riziko rovnako ve\u013ek\u00e9 ako naposledy. Videli sme, ako m\u00f4\u017eu svetov\u00e9 trhy spanik\u00e1ri\u0165 a ak\u00e9 katastrof\u00e1lne n\u00e1sledky to m\u00f4\u017ee prinies\u0165. Pritom sta\u010dil iba krach jednej ve\u013ekej banky (Lehman Brothers) na to, aby to vystra\u0161ilo trhy do takej miery, \u017ee jednoducho odmietli po\u017ei\u010diava\u0165 komuko\u013evek. N\u00e1sledne to boli pr\u00e1ve banky, ktor\u00e9 padali ako kocky domina jedna za druhou. Nabud\u00face u\u017e m\u00f4\u017eu pr\u00eds\u0165 na rad aj vl\u00e1dy.<\/p>\n

Stimula\u010dn\u00fd program Baracka Obamu (pomenovan\u00fd pod\u013ea z\u00e1meru, nie pod\u013ea v\u00fdsledkov) je zalo\u017een\u00fd na viere, \u017ee Amerika si bude schopn\u00e1 po\u017ei\u010da\u0165, ko\u013eko len bude chcie\u0165 v\u010faka poz\u00edcii dol\u00e1ra ako svetovej rezervnej meny. K\u00fdm Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty pokra\u010duj\u00fa v programe kvantitat\u00edvneho uvo\u013e\u0148ovania, dol\u00e1r m\u00f4\u017ee str\u00e1ca\u0165 charakter bezpe\u010dnej invest\u00edcie. Vn\u00edmanie sa m\u00f4\u017ee r\u00fdchlo zmeni\u0165, \u010do plat\u00ed najm\u00e4 pre Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 musia ka\u017edoro\u010dne prefinancova\u0165 pribli\u017ene polovicu svojho obrovsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho dlhu. Za posledn\u00fdch 6 mesiacov muselo americk\u00e9 ministerstvo financi\u00ed zv\u00fd\u0161i\u0165 \u00faroky na 10 ro\u010dn\u00e9 dlhopisy na 3,5 percenta \u2013to je o cel\u00fd jeden percentu\u00e1lny bod viac ako po\u010das leta. Ke\u010f bud\u00fa n\u00e1klady na dlh str\u00fd\u010dka Sama pokra\u010dova\u0165 v raste t\u00fdmto tempom (\u0160panielsko vypl\u00e1ca 5,5%, \u00cdrsko 8,5%), americk\u00fd deficit bude vyzera\u0165 ako ve\u013ek\u00e1 \u010dierna diera.<\/p>\n

V tomto momentne sa u\u017e stalo takmer pravidlom poveda\u0165: v\u010fakabohu za tie prekvitaj\u00face ekonomiky v\u00fdchodnej \u00c1zie, Indie a Braz\u00edlie. Ale do akej miery je ich pozoruhodn\u00fd rast postaven\u00fd na re\u00e1lnych z\u00e1kladoch? Ak sa pozrieme bli\u017e\u0161ie, dokonca aj ich rast m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010diasto\u010dne d\u00f4sledkom umel\u00fdch stimulov. Expanzia Indie a Braz\u00edlie je financovan\u00e1 kr\u00e1tkodob\u00fdm zahrani\u010dn\u00fdm kapit\u00e1lom – peniazmi, ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu vypari\u0165 zo d\u0148a na de\u0148. Lacn\u00e9 peniaze v\u017edy musia niekde skon\u010di\u0165. Naposledy to bolo v nehnute\u013enostiach, tentokr\u00e1t pri\u0161li na rad emerging markets (a \u010dasto s\u00fa to nehnute\u013enosti v krajin\u00e1ch emerging markets).<\/p>\n

Bohatstvo a vyhliadky \u010c\u00edny osl\u0148uj\u00fa v dlhoch sa topiaci Z\u00e1pad. \u201ePeniaze, v\u0161ade sam\u00e9 peniaze,\u201c nechal sa po\u010du\u0165 pekinsk\u00fd ekon\u00f3m Patrick Chovanec v ned\u00e1vnom prieskume o \u010c\u00edne. \u201eZaplaven\u00ed luxusn\u00fdmi autami, bytmi a drah\u00fdmi \u0161perkmi, \u010c\u00ed\u0148ania si naplno u\u017e\u00edvaj\u00fa boom, ktor\u00fd (aspo\u0148 to tak vyzer\u00e1) nem\u00e1 konca kraja.\u201c Ceny nehnute\u013enost\u00ed najvy\u0161\u0161ej kateg\u00f3rie v niektor\u00fdch najbohat\u0161\u00edch mest\u00e1ch sa za posledn\u00e9 dva roky takmer zdvojn\u00e1sobili. Ceny na najvychytenej\u0161\u00edch mestsk\u00fdch triedach sa takisto \u0161plhaj\u00fa, \u010d\u00edm v podstate vyz\u00fdvaj\u00fa vl\u00e1du k spr\u00edsneniu politiky.<\/p>\n

V skuto\u010dnosti tento boom nie je v\u00fdsledkom lep\u0161\u00edch vyhliadok ale monet\u00e1rneho \u0161oku. Okrem pr\u00edlivu zahrani\u010dn\u00e9ho kapit\u00e1lu m\u00e1 \u010c\u00edna svoj vlastn\u00fd stimula\u010dn\u00fd bal\u00edk, rovnako ve\u013ek\u00fd ako ten americk\u00fd. Peking tla\u010d\u00ed j\u00fcan a nalieha na banky a region\u00e1lne vl\u00e1dy, aby m\u00ed\u0148ali ako opit\u00ed keynesi\u00e1nci. Je \u00faplne absurdn\u00e9, \u017ee mno\u017estvo pe\u0148az\u00ed v \u010d\u00ednskej ekonomike je u\u017e teraz v\u00e4\u010d\u0161ie ako v ekonomike USA, i ke\u010f jej hospod\u00e1rstvo dosahuje len tretinov\u00fa ve\u013ekos\u0165. D\u00f4sledky t\u00fdchto stimulov m\u00e1me mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 na cen\u00e1ch akci\u00ed, v nov\u00fdch cest\u00e1ch, mostoch a bytov\u00fdch komplexoch v celej krajine.<\/p>\n

Len\u017ee po t\u00fdchto cest\u00e1ch nechce nikto cestova\u0165 a v novopostaven\u00fdch domoch nikto b\u00fdva\u0165. V auguste najv\u00e4\u010d\u0161ia \u010d\u00ednska energetick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 vyhl\u00e1sila, \u017ee neuverite\u013en\u00fdch 65,4 mil. bytov nespotrebovalo za posledn\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov \u017eiadnu elektrick\u00fa energiu \u2013 jasn\u00fd d\u00f4kaz toho, \u017ee s\u00fa neob\u00fdvan\u00e9. Vznikli tu cel\u00e9 mest\u00e1 duchov, ako je nov\u00fd Ordos v severnej \u010c\u00edne, v ktorom s\u00fa desiatky tis\u00edc \u00faplne pr\u00e1zdnych budov postaven\u00fdch na zelenej l\u00fake. A napriek tomu ceny nehnute\u013enost\u00ed v Ordose sa za posledn\u00e9 tri roky zdvojn\u00e1sobili. Nestoj\u00ed za t\u00fdm prirodzen\u00fd dopyt, je to \u010dist\u00e1 \u0161pekul\u00e1cia. V niektor\u00fdch kruhoch sa o \u010c\u00edne hovor\u00ed ako o poslednej a najlep\u0161ej n\u00e1deji pre svetov\u00fa ekonomiku. Ale m\u00f4\u017ee to by\u0165 pr\u00e1ve \u010fal\u0161ia bublina, ktor\u00e1 sp\u013easne.<\/p>\n

V p\u00f4vodnom filme Superman zachr\u00e1ni Loisu Laneov\u00fa pri p\u00e1de z mrakodrapu. \u201eNebojte sa madam, dr\u017e\u00edm v\u00e1s,\u201c hovor\u00ed jej vo vzduchu. \u201eDr\u017e\u00edte ma? A kto dr\u017e\u00ed v\u00e1s?\u201c p\u00fdta sa ho. Dnes si v\u0161ak t\u00fato ot\u00e1zku nikto nekladie. Ak \u010c\u00edna po\u017ei\u010diava n\u00e1m, kto po\u017ei\u010dia \u010c\u00edne? Ak vl\u00e1dy zachra\u0148uj\u00fa banky, kto zachr\u00e1ni vl\u00e1dy? Ak Eur\u00f3pska \u00fania pon\u00faka z\u00e1chrann\u00fa sie\u0165, kto tu bude, aby zachr\u00e1nil E\u00da? Je viacero ot\u00e1zok, ktor\u00e9 nikto nevyslov\u00ed nahlas: ktor\u00e1 krajina v ned\u00e1vnej minulosti na\u0161la \u00faspe\u0161n\u00fd sp\u00f4sob, ako sa po\u017ei\u010diavan\u00edm dosta\u0165 z dlhovej kr\u00edzy? Pre\u010do by to malo fungova\u0165 teraz? A \u010do n\u00e1s opr\u00e1v\u0148uje k tomu, aby sme \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie za\u0165a\u017eovali tak\u00fdmito dlhmi?<\/p>\n

Lady Thatcherov\u00e1 kedysi povedala: \u201eProbl\u00e9m socializmu je, \u017ee nakoniec v\u00e1m d\u00f4jdu peniaze ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed.\u201c Tentokr\u00e1t je to v\u0161ak hor\u0161ie: d\u00f4jdu n\u00e1m peniaze na\u0161ich det\u00ed a vnukov. Pova\u017eujeme za samozrejm\u00e9, \u017ee si v\u017edy budeme m\u00f4c\u0165 po\u017ei\u010da\u0165 z nekone\u010dnej ponuky pe\u0148az\u00ed, a na druhej strane nem\u00e1me \u017eiadny pl\u00e1n B, ak pr\u00edlev t\u00fdchto pe\u0148az\u00ed vyschne. V\u0161etko teraz m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 celkom bezpe\u010dne. St\u00e1le si m\u00f4\u017eeme jednoducho po\u017ei\u010diava\u0165 na medzin\u00e1rodn\u00fdch trhoch. Tak ako si mohla aj Lehman Brothers 12. septembra 2008 \u2013 de\u0148 pred jej p\u00e1dom.<\/p>\n

Som odjak\u017eiva optimista. Ka\u017ed\u00e1 gener\u00e1cia zvykne robi\u0165 ve\u013ek\u00e9 chyby, a to sme pritom dok\u00e1zali vybudova\u0165 najbohat\u0161iu civiliz\u00e1ciu, ak\u00e1 tu kedy bola \u2013 tak\u017ee existuje n\u00e1dej, \u017ee n\u00e1jdeme sp\u00f4sob, ako sa dosta\u0165 z tejto finan\u010dnej kr\u00edzy. V dlhodobom horizonte. No na\u0161e spoliehanie sa dlh m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 to, \u017ee dlhodob\u00fd horizont bude e\u0161te dlhodobej\u0161\u00ed.<\/p>\n

Autor:\u00a0Johan Norberg
\n\u010dl\u00e1nok bol publikovan\u00fd na str\u00e1nke INESS.sk\u00a0 \u00a0 \u00a0Zdroj: finweb.hnonline.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

S\u00fa\u010dasn\u00e1 dlhov\u00e1 kr\u00edza sa hrozivo podob\u00e1 na rok 2008. Riziko je tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9 ako naposledy. Odvr\u00e1tili na\u0161e vl\u00e1dy finan\u010dn\u00fa katastrofu alebo len vydl\u00e1\u017edili cestu pre \u010fal\u0161iu? P\u00fdta sa vosvojom \u010dl\u00e1nku … <\/a><\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/377"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=377"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/377\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":398,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/377\/revisions\/398"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=377"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=377"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=377"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}