N\u00e1rody Eur\u00f3py s\u00fa \u00fa\u010dastn\u00edkmi plavby na Titaniku, pri\u010dom len miziv\u00e1 men\u0161ina to tu\u0161\u00ed. Pozrime sa na to, ako sme sa tam ocitli.<\/p>\n
Vl\u00e1dy v r\u00e1mci Eur\u00f3pskej \u00fanie rozde\u013euj\u00fa prostredn\u00edctvom verejn\u00fdch financi\u00ed pe\u0148a\u017en\u00e9 prostriedky prevy\u0161uj\u00face polovicu vytvoren\u00e9ho HDP. Na z\u00e1klade \u00fadajov Eurostatu vl\u00e1dy v roku 2009 vybrali na daniach a odvodoch 5 189 mili\u00e1rd eur, \u010do bolo 44 percent HDP vytvoren\u00e9ho v krajin\u00e1ch \u00fanie.<\/p>\n
Vl\u00e1dy v\u0161ak minuli 5 989 mili\u00e1rd eur, \u010do je 50,7 percenta vytvoren\u00e9ho HDP. To znamen\u00e1, \u017ee minuli v\u00fdrazne viac, ne\u017e zinkasovali na daniach a odvodoch. Na rok 2010 sa daj\u00fa vzh\u013eadom na ekonomick\u00e9 podmienky v krajin\u00e1ch Eur\u00f3py o\u010dak\u00e1va\u0165 e\u0161te hor\u0161ie rel\u00e1cie. Ke\u010f sa pozrieme do hist\u00f3rie za uplynul\u00fdch desa\u0165 rokov, tak po\u010dn\u00fac rokom 2001 vl\u00e1dy v ka\u017edom roku v krajin\u00e1ch \u00fanie ako celku viac m\u00ed\u0148ali ne\u017e zinkasovali od da\u0148ovn\u00edkov. V\u00fdsledkom je neust\u00e1le rast\u00face zadl\u017eovanie. K\u00fdm v roku 2000 celkov\u00fd dlh verejnej spr\u00e1vy \u00fanie bol 5 696 mili\u00e1rd eur, tak v roku 2009 to bolo u\u017e 8 690 mili\u00e1rd eur, \u010di\u017ee dlh nar\u00e1stol takmer o 53 percent.<\/p>\n
Neust\u00e1le rast\u00faci dlh je zlou spr\u00e1vou pre obyvate\u013eov Eur\u00f3py, preto\u017ee kles\u00e1 schopnos\u0165 ho spl\u00e1ca\u0165. V roku 2000 vl\u00e1dy na daniach a odvodoch vybrali spolu 4 181 mili\u00e1rd eur, pri\u010dom dlh bol o 36 percent vy\u0161\u0161\u00ed. V roku 2009 tento rozdiel medzi objemom vybran\u00fdch pe\u0148az\u00ed a celkov\u00fdm dlhom nar\u00e1stol na vy\u0161e 67 percent.<\/p>\n
Situ\u00e1cia vyzer\u00e1 e\u0161te hor\u0161ie, ak zoberieme do \u00favahy v\u00fddavky na soci\u00e1lne v\u00fdhody (d\u00f4chodky, nemocensk\u00e9, soci\u00e1lne d\u00e1vky a pod.), ktor\u00e9 je len \u0165a\u017eko mo\u017en\u00e9 v\u00fdrazne zni\u017eova\u0165, t. j. \u00fasporami v nich sa ned\u00e1 prakticky po\u010d\u00edta\u0165 pri snahe o splatenie dlhu. To znamen\u00e1, \u017ee financie ur\u010den\u00e9 na soci\u00e1lne benefity by sme mali od celkov\u00e9ho objemu vybran\u00fdch prostriedkov odpo\u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n
Za tohto predpokladu dlh v roku 2000 tvoril 2,36-n\u00e1sobok disponibiln\u00fdch prostriedkov vybran\u00fdch na daniach, av\u0161ak v roku 2009 sa rozdiel zv\u00fd\u0161il na 3,31-n\u00e1sobok. Schopnos\u0165 \u00fanie splati\u0165 dlh sa v\u00fdrazne zhor\u0161ila. Nat\u00edska sa ot\u00e1zka o kompetentnosti vl\u00e1d zodpovedne nar\u00e1ba\u0165 s na\u0161imi peniazmi.<\/p>\n
Kabinety nevedia hospod\u00e1ri\u0165, \u010do sa prejavuje aj v n\u00e1padoch, ako dlhov\u00e9 probl\u00e9my vyrie\u0161i\u0165. S\u00fastavn\u00e9 zadl\u017eovanie zmen\u0161uje man\u00e9vrovac\u00ed priestor na pou\u017eitie doteraj\u0161\u00edch \u201e\u0161tandardn\u00fdch\u201c n\u00e1strojov, ktor\u00fdmi bolo rie\u0161enie dlhu \u010fal\u0161\u00edm po\u017ei\u010diavan\u00edm si. Zvy\u0161ovanie rizikovej prir\u00e1\u017eky zo strany finan\u010dn\u00fdch trhov znamen\u00e1 pre niektor\u00e9 krajiny n\u00e1rast n\u00e1kladov, a to a\u017e do takej miery, \u017ee len spl\u00e1canie \u00farokov sa st\u00e1va ekonomick\u00fdm probl\u00e9mom.<\/p>\n
Vzh\u013eadom na vz\u00e1jomn\u00fa finan\u010dn\u00fa prepojenos\u0165 ekonom\u00edk sa probl\u00e9m jednej st\u00e1va probl\u00e9mom viacer\u00fdch kraj\u00edn. Vl\u00e1dy sa sna\u017eia rie\u0161i\u0165 probl\u00e9m vytv\u00e1ran\u00edm z\u00e1chrann\u00fdch mechanizmov v podobe eurovalu a za pomoci Eur\u00f3pskej centr\u00e1lnej banky. Evidentne sa politici \u010doraz viac za\u010d\u00ednaj\u00fa zaobera\u0165 my\u0161lienkou vytvorenia fi\u0161k\u00e1lnej \u00fanie, ktor\u00e1 by v\u0161ak znamenala ve\u013ek\u00fa hrozbu pre lep\u0161ie hospod\u00e1riace (rozumej menej sa zadl\u017euj\u00face) krajiny, ke\u010f\u017ee by museli zo svojich rozpo\u010dtov pom\u00e1ha\u0165 zachra\u0148ova\u0165 krajiny s v\u00fdrazne vy\u0161\u0161ou zadl\u017eenos\u0165ou.<\/p>\n
Samozrejm\u00fdm d\u00f4sledkom bude zni\u017eovanie ekonomickej v\u00fdkonnosti, a teda aj prosperity kraj\u00edn \u00fanie. Doteraj\u0161ie kroky zo strany politikov, ako aj ich \u00favahy o mo\u017en\u00fdch sp\u00f4soboch rie\u0161enia probl\u00e9mu, maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9ho menovate\u013ea, ktor\u00fdm nie je rie\u0161enie podstaty probl\u00e9mu, ale len jeho hasenie a ods\u00favanie do bud\u00facnosti, av\u0161ak z\u00e1rove\u0148 s jeho zv\u00e4\u010d\u0161ovan\u00edm.<\/p>\n
Principi\u00e1lne rie\u0161enie probl\u00e9mu by si zo strany vl\u00e1d vy\u017eadovalo uskuto\u010dni\u0165 z\u00e1sadn\u00e9 zmeny v dvoch oblastiach. Prvou je menov\u00e1 oblas\u0165, kde je nevyhnutn\u00e9 zru\u0161i\u0165 frak\u010dn\u00e9 bankovn\u00edctvo a prejs\u0165 na krytie meny zlatom. Z Eur\u00f3pskej centr\u00e1lnej banky by sa stala nepotrebn\u00e1 in\u0161tit\u00facia.<\/p>\n
Druhou oblas\u0165ou je radik\u00e1lne zn\u00ed\u017eenie vl\u00e1dnych v\u00fddavkov vr\u00e1tane obmedzenia ak\u00fdchko\u013evek vl\u00e1dnych intervenci\u00ed, ktor\u00e9 namiesto rie\u0161enia vecn\u00fdch probl\u00e9mov ekonomiky, z\u00e1le\u017eitosti svojou principi\u00e1lnou neefekt\u00edvnos\u0165ou len zhor\u0161uj\u00fa. Z\u00e1rove\u0148 by mala plati\u0165 z\u00e1sada, \u017ee vl\u00e1dy nem\u00f4\u017eu hospod\u00e1ri\u0165 so stratou.<\/p>\n
Autor: Rudolf Po\u017egay N\u00e1rody Eur\u00f3py s\u00fa \u00fa\u010dastn\u00edkmi plavby na Titaniku, pri\u010dom len miziv\u00e1 men\u0161ina to tu\u0161\u00ed. Pozrime sa na to, ako sme sa tam ocitli. Vl\u00e1dy v r\u00e1mci Eur\u00f3pskej \u00fanie rozde\u013euj\u00fa prostredn\u00edctvom verejn\u00fdch … <\/a><\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/327"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=327"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/327\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":334,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/327\/revisions\/334"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=327"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=327"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=327"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nSlovensk\u00e1 asoci\u00e1cia pre znalostn\u00fa spolo\u010dnos\u0165\u00a0\u00a0 \u00a0 Zdroj: finweb.hnonline.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"