{"id":220,"date":"2011-01-08T19:04:24","date_gmt":"2011-01-08T19:04:24","guid":{"rendered":"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/?p=220"},"modified":"2011-01-31T14:27:15","modified_gmt":"2011-01-31T14:27:15","slug":"komodity-v-roku-2011","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/komodity-v-roku-2011\/","title":{"rendered":"Komodity v roku 2011"},"content":{"rendered":"

<\/strong><\/span><\/p>\n

Toto je jeden z koment\u00e1rov na t\u00e9mu roku 2011<\/span><\/strong><\/span>\ufeff<\/p>\n

Toto je jeden z koment\u00e1rov na t\u00e9mu roku 2011. V nich bud\u00fa jednotliv\u00ed analytici spolo\u010dnosti TRIM Broker prezentova\u0165 svoje n\u00e1zory na potenci\u00e1lny v\u00fdvoj v roku 2011. S\u00fahrnn\u00fd v\u00fdh\u013ead bude k dispoz\u00edcii 13. janu\u00e1ra.<\/em><\/p>\n

<\/em>Komodity \u010dak\u00e1 zrejme rok vysokej volatility. Rozhoduj\u00facim vplyvom na v\u00fdvoj cien komod\u00edt by mal ma\u0165 ekonomick\u00fd v\u00fdvoj v \u010c\u00edne. V pr\u00edpade, \u017ee \u010c\u00edna bude na\u010falej r\u00e1s\u0165 (i ke\u010f men\u0161\u00edm tempom ako doteraz) v\u0161etky priemyseln\u00e9 aj po\u013enohospod\u00e1rske komodity zaznamenaj\u00fa rast. Pri s\u00fa\u010dasnej spotrebe surov\u00edn v \u010d\u00ednskom priemysle niet poch\u00fdb, \u017ee to bude pr\u00e1ve \u010c\u00edna, od ktorej sa bud\u00fa odv\u00edja\u0165 ceny komod\u00edt na svetov\u00fdch trhoch. Katalyz\u00e1torom rastu komod\u00edt v minulom roku boli bezpochyby aj lacn\u00e9 peniaze z kvantitat\u00edvneho uvo\u013e\u0148ovania, teda \u0161pekulat\u00edvny dopyt.<\/p>\n

Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee v pr\u00edpade \u010fal\u0161ieho kola kvantitat\u00edvneho uvo\u013e\u0148ovania ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 t\u00fdchto prostriedkov bude znova putova\u0165 do komod\u00edt. Pod\u013ea komoditn\u00e9ho indexu Continuous Commodity Index (CCI) vzr\u00e1stli ceny komod\u00edt v posledn\u00fdch 12 mesiacoch o 26% a za posledn\u00e9 dva roky dokonca o 77%. Ak si t\u00fato \u0161tatistiku rozmen\u00edme na drobn\u00e9 zist\u00edme, \u017ee v roku 2010 ropa vzr\u00e1stla o 17%, zlato r\u00e1stlo o takmer 30%, striebro si prip\u00edsalo 80% v porovnan\u00ed s minul\u00fdm rokom, me\u010f viac ako 40%, kukurica 40%, s\u00f3jov\u00e9 b\u00f4by vy\u0161e 20%, p\u0161enica 43%, brav\u010dov\u00e9 23%, hov\u00e4dzie takmer 30%, bavlna skoro 90%, cukor 52% a k\u00e1va 63%. A tak zatia\u013e \u010do v\u00e4\u010d\u0161ina kraj\u00edn publikuje ofici\u00e1lne \u010d\u00edsla infl\u00e1cie na \u00farovniach 1 \u2013 3%, ekonomick\u00e1 realita, kde hlavn\u00fa \u00falohu zohr\u00e1vaj\u00fa ceny potrav\u00edn a energi\u00ed ukazuje, \u017ee re\u00e1lne n\u00e1klady na \u017eivot rast\u00fa. Ned\u00e1vno vydala americk\u00e1 vl\u00e1da, ktorej \u010dlenovia zrejme nepotrebuj\u00fa potravu a energie, \u0161t\u00fadiu, ktor\u00e1 hovor\u00ed, \u017ee index CPI (consumer price index) pou\u017e\u00edvaj\u00faci sa na meranie infl\u00e1cie v takmer v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1toch, dosiahol v roku 2010 \u00farove\u0148 0,8%. Ceny potrav\u00edn a komod\u00edt v tomto indexe nie s\u00fa zahrnut\u00e9.<\/p>\n

V\u00fdvoj cien komod\u00edt v roku 2010 ukazuje nasledovn\u00fd graf:
\n<\/p>\n

\"V\u00fdvoj<\/span><\/span><\/p>\n

<\/strong><\/p>\n

Dopyt po komodit\u00e1ch je v historickom porovnan\u00ed ve\u013emi vysok\u00fd. Barclays Capital vypo\u010d\u00edtal, \u017ee do konca novembra investori vlo\u017eili do statkov, ako ropa, potraviny alebo priemyseln\u00e9 kovy 354 mili\u00e1rd dol\u00e1rov, \u010do je doteraj\u0161\u00ed rekord. Za t\u00fdmto rastom st\u00e1l dopyt zo strany rozv\u00edjaj\u00facich sa ekonom\u00edk, ktor\u00e9 boli nasledovan\u00e9 aj ekonomikami rozvinut\u00fdmi z d\u00f4vodu ich siln\u00e9ho ekonomick\u00e9ho rastu.<\/p>\n

Mnoho analytikov predpoved\u00e1 rekordn\u00fd rok medi, ale aj zlatu, \u010di striebru. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee v\u00fdvoj komod\u00edt sa bude l\u00ed\u0161i\u0165 naprie\u010d jednotliv\u00fdmi druhmi komod\u00edt. Ceny priemyseln\u00fdch komod\u00edt bud\u00fa z\u00e1le\u017ea\u0165 hlavne na dopyte v krajin\u00e1ch EM a od v\u00fdvoja doteraj\u0161ieho pomal\u00e9ho zotavovania vyspel\u00fdch kraj\u00edn. T\u00e1to \u010das\u0165 komoditn\u00e9ho ko\u0161a m\u00f4\u017ee patri\u0165 medzi najvolatilnej\u0161ie triedy akt\u00edv v roku 2011. Naplnenie ob\u00e1v z poklesu v \u010c\u00edne by mohlo posla\u0165 ich ceny prudko nadol. Situ\u00e1cia v po\u013enohospod\u00e1rskych plodin\u00e1ch je mierne odli\u0161n\u00e1. Predpoklad\u00e1 sa jeden z najmenej \u00farodn\u00fdch rokov, ktor\u00fd by mohol sp\u00f4sobi\u0165 previs dopytu nad ponukou, \u010do by znamenalo \u010fal\u0161\u00ed rast cien plod\u00edn. Aj pri krachu \u010d\u00ednskeho realitn\u00e9ho trhu, \u010d\u00ednskeho stavebn\u00edctva a \u010fal\u0161\u00edch priemyseln\u00fdch aktiv\u00edt, jes\u0165 sa mus\u00ed st\u00e1le. Preto by rast po\u013enohospod\u00e1rskych plod\u00edn nemal by\u0165 v roku 2011 prekvapuj\u00faci.<\/p>\n

Komodita, ktor\u00e1 najviac ovplyv\u0148uje fungovanie sveta u\u017e nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed je ropa. V roku 2011 tomu nebude inak. To, ak\u00fd dopad m\u00e1 ropa na ceny v\u0161etk\u00fdch tovarov a slu\u017eieb v ekonomike je ka\u017ed\u00e9mu zn\u00e1me, preto sa k t\u00fdmto faktorom nebudeme v tejto chv\u00edli bli\u017e\u0161ie vyjadrova\u0165. Pre ropu s\u00fa v roku 2011 rozhoduj\u00face 2 faktory, ktor\u00e9 najviac ovplyvnia jej cenu. Po prv\u00e9, \u010fal\u0161ie kolo kvantitat\u00edvneho uvo\u013e\u0148ovania. Ak by sa Fed rozhodol op\u00e4\u0165 na\u0161tartova\u0165 tla\u010diarensk\u00e9 lisy, m\u00f4\u017eeme o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 t\u00fdchto pe\u0148az\u00ed bude znova putova\u0165 do komod\u00edt, ropu nevyn\u00edmaj\u00fac. Av\u0161ak e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edm determinantom ceny ropy v tomto roku bude \u010c\u00edna a jej v\u00fdvoj. Ak bude druh\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ia ekonomika sveta r\u00e1s\u0165 aj v roku 2011 podobn\u00fdm tempom ako v rokoch minul\u00fdch, ropa by sa u\u017e onedlho mohla pribl\u00ed\u017ei\u0165 k v\u00fdznamnej psychologickej hranici 100 dol\u00e1rov za barel. Na druhej strane, ak sa u\u017e, resp. kone\u010dne v roku 2011 prejav\u00ed neudr\u017eate\u013enos\u0165 \u010d\u00ednskeho ekonomick\u00e9ho modelu rastu, mohla by ropa pokojne atakova\u0165 cenu 40 USD za barel. Nu\u017e, zd\u00e1 sa, \u017ee \u010c\u00edna bude kr\u00e1\u013eom (alebo katom?) komoditn\u00e9ho sveta v roku 2011.<\/p>\n

Zlato a striebro<\/strong><\/p>\n

<\/strong>Posledn\u00fd rok bol pre drah\u00e9 kovy skvel\u00fdm rokom. Zlato si prip\u00edsalo takmer 30%, striebro dokonca 80%. S tak\u00fdmito obrovsk\u00fdmi percentu\u00e1lnymi skokmi mnoh\u00fdch napadne, \u017ee tieto kovy s\u00fa u\u017e pr\u00edli\u0161 vysoko, \u017ee na nich \u010doskoro budeme svedkami prasknutia bubliny, a \u017ee by sme sa im mali vyhn\u00fa\u0165. Skuto\u010dnej hodnote zlata a striebra sme sa venovali v na\u0161ich koment\u00e1roch v predch\u00e1dzaj\u00facom roku. Sk\u00fasme si teraz na\u010drtn\u00fa\u0165, ako by mohol vyzera\u0165 pre komoditn\u00e9 peniaze rok 2011.<\/p>\n

Zvy\u0161ovanie cien drah\u00fdch kovov sa konalo hlavne z 2 d\u00f4vodov. Prv\u00fdm d\u00f4vodom bolo kvantitat\u00edvne uvo\u013e\u0148ovanie, ktor\u00e9 malo o\u010dak\u00e1van\u00fd efekt. QE zni\u017euje k\u00fapnu silu dol\u00e1ra a to sp\u00f4sobuje rast ceny zlata a \u010fal\u0161\u00edch vz\u00e1cnych kovov. Druh\u00fdm d\u00f4vodom je pokra\u010duj\u00faci dopyt po fyzick\u00fdch kovoch ako n\u00e1hrady za papierov\u00fa menu. Ned\u00e1 sa vyl\u00fa\u010di\u0165, \u017ee v roku 2011 za\u017eijeme udalos\u0165 podobn\u00fa tej zo septembra 2008, teda krach investi\u010dnej banky. Av\u0161ak udalos\u0165 podobn\u00e9ho typu bude ma\u0165 tento kr\u00e1t zrejme odli\u0161n\u00fd efekt ako v roku 2008. Namiesto ot\u00e1zky potreby likvidity sa bude hovori\u0165 o potrebe bezpe\u010dia a vyhnutiu sa riziku. Najlep\u0161ou cestou ako tak\u00e9to nie\u010do u\u010dini\u0165, je vlastni\u0165 vz\u00e1cne kovy vo fyzickej podobe.<\/p>\n

Po\u010das predch\u00e1dzaj\u00facich 10 rokov sl\u00fa\u017eilo zlato \u201eiba\u201c ako uchov\u00e1vate\u013e hodnoty. To znamen\u00e1, \u017ee ak ste vlastnili zlato v minul\u00fdch 10 rokoch, re\u00e1lne ste nezarobili prakticky ni\u010d. Dol\u00e1r klesal a zlato iba nahr\u00e1dzalo pokles tejto meny. To sa v\u0161ak v roku 2010 zmenilo. Po\u010das viacer\u00fdch obchodn\u00fdch dn\u00ed pri raste dol\u00e1rov\u00e9ho indexu, zvy\u0161ovala sa aj cena zlata. Odp\u00fatanie v\u00fdvoja ceny zlata od dol\u00e1ra by nemalo zosta\u0165 nepov\u0161imnut\u00e9. Fakt, \u017ee zlato rastie r\u00fdchlej\u0161ie ako dol\u00e1r oslabuje, men\u00ed tento vz\u00e1cny kov z uchov\u00e1vate\u013ea hodnoty na re\u00e1lneho tvorcu bohatstva.<\/p>\n

Zlato a striebro sa moment\u00e1lne nach\u00e1dzaj\u00fa pravdepodobne v druhom \u0161t\u00e1diu b\u00fd\u010dieho trhu. O tre\u0165om \u0161t\u00e1diu zatia\u013e nem\u00f4\u017ee by\u0165 re\u010di. Kedy sa zlato a striebro dostan\u00fa do poslednej f\u00e1zy rastu je ot\u00e1zne. Ve\u013ea bude z\u00e1visie\u0165 od glob\u00e1lneho v\u00fdvoja a \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja zlata v pomere alok\u00e1cie vo\u010di glob\u00e1lnym akt\u00edvam. Ako ukazuje obr\u00e1zok, zlato m\u00e1 pred sebou e\u0161te dlh\u00fa cestu. Iba menej ako 1% svetov\u00fdch akt\u00edv je investovan\u00fdch v zlate, resp. v zlat\u00fdch \u0165a\u017eobn\u00fdch spolo\u010dnostiach. V rokoch 1920 a\u017e 1980 si takmer 25% finan\u010dn\u00fdch akt\u00edv na\u0161lo cestu k zlatu a \u0165a\u017eobn\u00fdm spolo\u010dnostiam.<\/p>\n

Striebro je na rozdiel od zlata, nielen re\u00e1lnymi peniazmi, ale aj priemyseln\u00fdm kovom. To znamen\u00e1, \u017ee sa spotreb\u00fava, ba \u010do viac, ned\u00e1 sa recyklova\u0165. Striebro sa toti\u017eto pou\u017e\u00edva vo ve\u013emi mal\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch vo ve\u013ekom po\u010dte produktov (hlavne elektronick\u00fdch), a preto by jeho recykl\u00e1cia bola ekonomicky nev\u00fdhodn\u00e1. V\u00e4\u010d\u0161ina dostupn\u00e9ho striebra u\u017e bola vy\u0165a\u017een\u00e1 a spotrebovan\u00e1. Odhaduje sa, \u017ee z\u00e1soby striebra na zemskom povrchu dosahuj\u00fa hodnotu pribli\u017ene 1 234 590 x 103 unc\u00ed, \u010do pri cene 30 USD za jednu uncu predstavuje 37 mili\u00e1rd dol\u00e1rov. Nadzemn\u00e9 z\u00e1soby zlata predstavuj\u00fa 4 585 620 x 103 unc\u00ed, \u010do pri cene 1400 dol\u00e1rov za uncu \u010din\u00ed 6,5 bili\u00f3na USD.<\/p>\n

Pomer zlata k striebru je v s\u00fa\u010dasnosti 46:1, ale celkov\u00e1 hodnota zlata na zemskom povrchu je 175-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako hodnota striebra. Pomer zlata k striebru sa po\u010das minul\u00fdch storo\u010d\u00ed dr\u017eal na hodnote 15:1. Ak sa teda pozrieme na dne\u0161ok, zist\u00edme, \u017ee 30-ro\u010dn\u00e9 (nomin\u00e1lne) maxim\u00e1 striebra \u00a0ani z\u010faleka nemusia by\u0165 vrcholom ceny striebra. Ak vezmeme do \u00favahy faktor infl\u00e1cie, zist\u00edme, \u017ee striebro m\u00e1 k svojim maxim\u00e1m z roku 1980 ve\u013emi \u010faleko. A v\u0161etko nazna\u010duje tomu, \u017ee pri s\u00fa\u010dasnom glob\u00e1lnom v\u00fdvoji ich v (re\u00e1lnom) vyjadren\u00ed sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r prekon\u00e1. To by pre cenu zlata mohlo znamena\u0165 atakovanie ceny na \u00farovni 60 a viac dol\u00e1rov u\u017e v roku 2011.<\/p>\n

Pri anal\u00fdze striebra ako priemyseln\u00e9ho kovu sa mus\u00edme zamera\u0165 na to, \u017ee iba 30% produkcie striebra poch\u00e1dza z prim\u00e1rnej produkcie (zo strieborn\u00fdch ban\u00ed). Zvy\u0161ok sa z\u00edskava ako ved\u013eaj\u0161\u00ed produkt pri \u0165a\u017ebe in\u00fdch miner\u00e1lov. A\u017e 57 % vy\u0165a\u017een\u00e9ho striebra je spojen\u00fdch so z\u00e1kladn\u00fdmi kovmi (\u017eelezo, nikel, me\u010f, olovo). Ak v roku 2011 zaznamen\u00e1 \u010d\u00ednska ekonomika prepad, ovplyvn\u00ed to samozrejme aj dopyt po t\u00fdchto kovoch a t\u00fdm p\u00e1dom aj dopyt po striebre, av\u0161ak na cenu tohto vz\u00e1cneho kovu by to nemuselo ma\u0165 pr\u00edli\u0161 negat\u00edvny dopad. D\u00f4vodom je deficit v z\u00e1sob\u00e1ch striebra, zv\u00fd\u0161enie investi\u010dn\u00e9ho dopytu po striebre ako uchov\u00e1vate\u013ea hodnoty a zvy\u0161uj\u00faci sa dopyt po striebre v pr\u00edpade \u201ezelenej\u201c produkcie (50 a\u017e 60 mili\u00f3nov unc\u00ed bolo v roku 2010 pou\u017eit\u00fdch v technol\u00f3gi\u00e1ch sol\u00e1rnej energie). Nezanedbate\u013en\u00e9 s\u00fa taktie\u017e jeho antibakteri\u00e1lne \u00fa\u010dinky. Toto v\u0161etko udr\u017euje vz\u0165ah ponuky a dopytu po striebre na priaznivej \u00farovn\u00ed a rob\u00ed zo striebra zauj\u00edmav\u00fa investi\u010dn\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 do roku 2011.<\/p>\n

Autor: Peter Margetiny | TRIM Broker, a.s. \u00a0 \u00a0 Zdroj:\u00a0openiazoch.zoznam.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Toto je jeden z koment\u00e1rov na t\u00e9mu roku 2011\ufeff Toto je jeden z koment\u00e1rov na t\u00e9mu roku 2011. V nich bud\u00fa jednotliv\u00ed analytici spolo\u010dnosti TRIM Broker prezentova\u0165 svoje n\u00e1zory na … <\/a><\/p>\n","protected":false},"author":5,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/220"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/5"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=220"}],"version-history":[{"count":23,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/220\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":409,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/220\/revisions\/409"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=220"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=220"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=220"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}