{"id":1219,"date":"2011-05-11T13:54:03","date_gmt":"2011-05-11T13:54:03","guid":{"rendered":"http:\/\/gold-silver.biz\/sk\/?p=1219"},"modified":"2011-05-11T13:54:03","modified_gmt":"2011-05-11T13:54:03","slug":"z-dlhov-sa-vytlacime-komentar","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/z-dlhov-sa-vytlacime-komentar\/","title":{"rendered":"Z dlhov sa vytla\u010d\u00edme (koment\u00e1r)"},"content":{"rendered":"

Kvantitat\u00edvne uvo\u013e\u0148ovanie sa stalo feti\u0161om, o ktorom si mnoh\u00ed myslia, \u017ee m\u00e1 nadprirodzen\u00fa moc.<\/strong><\/p>\n

Vysvetli\u0165, ako skuto\u010dne funguje ekonomika, je asi nemo\u017en\u00e9 a pravdepodobne to tak ostane. Te\u00f3ria ekonomick\u00e9ho cyklu, IS-LM, boom and bust, hyperinfl\u00e1cia, recesia… Analytici syp\u00fa tieto vyjadria z ruk\u00e1va, ako keby to boli absol\u00fatne jasn\u00e9 pojmy. Popri tom sa ale ani nevedia dohodn\u00fa\u0165 na tom, ako vznikla t\u00e1to recesia.<\/p>\n

M\u00e1me ju ale tu a sk\u00f4r je potrebn\u00e9 pozrie\u0165 sa po rie\u0161eniach. Logicky ve\u013emi spr\u00e1vny pr\u00edstup k aktu\u00e1lnej recesii pon\u00faka japonsk\u00fd ekon\u00f3m Richard Koo. Pod\u013ea Koo-a sa aktu\u00e1lne nach\u00e1dzaj\u00fa hlavn\u00e9 ekonomiky v tzv. recesii bilanci\u00ed. T\u00e1 vznik\u00e1 vtedy, ke\u010f pr\u00edde ku kolapsu celon\u00e1rodnej bubliny financovanej dlhom. Podobn\u00fdmi recesiami bola Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza alebo japonsk\u00e1 kr\u00edza po kolapse dvojitej bubliny, a to bubliny na realitnom trhu a na akciovom trhu. Tak\u00fdto \u0161ok na cen\u00e1ch akt\u00edv sp\u00f4sob\u00ed, \u017ee zrazu sa v\u0161etci sna\u017eia splati\u0165 svoj dlh, nako\u013eko k\u00fapu akt\u00edv financovala v\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00e1ve dlhom.<\/p>\n

Probl\u00e9my s dlhmi<\/strong><\/p>\n

Centr\u00e1lni bank\u00e1ri sa sna\u017eia tento\u00a0proces\u00a0zastavi\u0165 a op\u00e4\u0165 obnovi\u0165 zadl\u017eovanie (n\u00edzkymi \u00farokov\u00fdmi sadzbami), no ekonomick\u00e9 subjekty sa st\u00e1vaj\u00fa averzn\u00e9 vo\u010di dlhu. Jeho splatenie sa pre nich\u00a0st\u00e1vaabsol\u00fatnou prioritou.<\/p>\n

Aktu\u00e1lne sa v takejto recesii nach\u00e1dzame. Centr\u00e1lne banky zn\u00ed\u017eili \u00farokov\u00e9 sadzby na nulu, no aj tak je ochota zadl\u017eova\u0165 sa extr\u00e9mne n\u00edzka. To znamen\u00e1, \u017ee s\u00fakromn\u00fd sektor m\u00e1 st\u00e1le probl\u00e9m s dlhom.<\/p>\n

Podobn\u00fa situ\u00e1ciu za\u017eilo aj Japonsko. Firmy, ktor\u00e9 boli v japonskej stratenej dek\u00e1de zadl\u017een\u00e9 najviac zo v\u0161etk\u00fdch subjektov, ale za 20 rokov svoje dlhy splatili a japonsk\u00e9 firmy s\u00fa teraz v porovnan\u00ed s korpor\u00e1ciami z ostatn\u00fdch z\u00e1padn\u00fdch kraj\u00edn v podstate bez dlhu.<\/p>\n

\u010co sa stalo, \u017ee firmy svoj dlh splatili? Koo od\u00f4vod\u0148uje tento v\u00fdvoj fi\u0161k\u00e1lnymi stimulmi. Ak by pod\u013ea jeho slov poklesol HDP tak, ako po\u010das Ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy, resp. e\u0161te viac (na \u00farovne spred za\u010diatku bubl\u00edn, teda o 50%), znamenalo by to v nomin\u00e1lnom vyjadren\u00ed stratu v ekonomickom outpute v rozsahu 2 trili\u00f3nov jenov. Vl\u00e1dne v\u00fddavky v objeme 0,46 trili\u00f3na jenov ale zabezpe\u010dili, \u017ee nomin\u00e1lne HDP po kolapse bubliny nekleslo. Koo vid\u00ed zabr\u00e1nenie takejto straty HDP v\u00fdmenou za nahromaden\u00fd vl\u00e1dny dlh za v\u00fdhodn\u00fd obchod. Okrem toho ekonomike pomohlo aj zahrani\u010die, nako\u013eko m\u00e1 Japonsko st\u00e1le prebytkov\u00fd be\u017en\u00fd \u00fa\u010det.<\/p>\n

Modern\u00e1 monet\u00e1rna te\u00f3ria<\/strong><\/p>\n

Po\u010fme sa ale pozrie\u0165 trochu \u010falej. Jednou z pomerne obsk\u00farnych ekonomick\u00fdch te\u00f3ri\u00ed je tzv. modern\u00e1 monet\u00e1rna te\u00f3ria. Jednou z jej z\u00e1kladn\u00fdch postul\u00e1tov je tzv. sektorov\u00e1 rovnov\u00e1ha. Mus\u00ed plati\u0165, \u017ee prebytok\/deficit s\u00fakromn\u00e9ho sektora spolu s bilanciou vl\u00e1dy a nakoniec bilanciou zahrani\u010dia mus\u00ed by\u0165 rovn\u00fd nule. Ako dokumentuj\u00fa re\u00e1lne historick\u00e9 d\u00e1ta, t\u00e1to rovnos\u0165 naozaj plat\u00ed. To znamen\u00e1, \u017ee s\u00fakromn\u00fd sektor v Japonsku mohol spl\u00e1ca\u0165 svoj dlh, nako\u013eko sa zadl\u017eovala vl\u00e1da a krajina, ako \u010dist\u00fd export\u00e9r, inkasovala za vyvezen\u00e9 tovary a slu\u017eby zdroje zo zahrani\u010dia.<\/p>\n

Ako sme na tom teraz? Napr\u00edklad USA m\u00e1 aktu\u00e1lne 10% feder\u00e1lny deficit a deficit be\u017en\u00e9ho \u00fa\u010dtu na \u00farovni 3,5%, \u010do dovo\u013euje s\u00fakromn\u00e9mu sektoru uspori\u0165 presne 6,5% HDP. Ak by sa vl\u00e1da rozhodla \u00eds\u0165 cestou deleveragingu, ve\u013emi r\u00fdchlo by sa bu\u010f musel s\u00fakromn\u00fd sektor op\u00e4\u0165 zadl\u017ei\u0165, resp. by musel by\u0165 be\u017en\u00fd \u00fa\u010det US prebytkov\u00fd. Ani jedna z t\u00fdchto mo\u017enost\u00ed ale nie je pravdepodobn\u00e1. US ekonomika tak ost\u00e1va v rovnakej situ\u00e1cii ako Japonsko: niekto sa mus\u00ed zadl\u017ei\u0165, aby niekto in\u00fd mohol spori\u0165.<\/p>\n

Ak by sa presa len rozhodli v\u0161etky subjekty pre zni\u017eovanie dlhu, v\u00fdsledkom by bola depresia. Pr\u00e1ve preto sa v\u00e4\u010d\u0161ina vl\u00e1d, pokia\u013e m\u00e1 t\u00fa mo\u017enos\u0165, sna\u017e\u00ed pou\u017ei\u0165 stimuly na zabr\u00e1nenie zopakovania VHK. Po\u010das klasickej recesie, ktor\u00e1 \u010dasto vznik\u00e1 kv\u00f4li nadbyto\u010dnej tvorbe z\u00e1sob alebo kv\u00f4li cenov\u00fdm \u0161okom komod\u00edt, nie je d\u00f4vod, aby sa vl\u00e1da prive\u013emi anga\u017eovala v pomoci ekonomike. Teraz sa ale nenach\u00e1dzame v klasickej recesii ale v \u0161peci\u00e1lnej recesii, ktor\u00fa Koo pomenoval ako recesia bilanci\u00ed (balance sheet recession), nako\u013eko o nej doteraz nikto nehovoril. Jej hor\u0161\u00ed v\u00fdvoj ale u\u017e nazna\u010dil Irving Fisher vo svojej te\u00f3rii defl\u00e1cie dlhu.<\/p>\n

Stimuly nie s\u00fa zadarmo<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1stanci rak\u00faskej ekonomickej \u0161koly ur\u010dite prekr\u00facaj\u00fa o\u010dami a preto dod\u00e1vam, \u017ee vl\u00e1dne stimuly nie s\u00fa obedom zadarmo a stava\u0165 mosty nikam ur\u010dite nie je v\u00fddavok, ktor\u00fd je z dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska racion\u00e1lny. Ka\u017ed\u00e1 vl\u00e1da, ak sa rozhodne pom\u00f4c\u0165 ekonomike, potrebuje strategick\u00fd pl\u00e1n zameran\u00fd na podporu udr\u017eate\u013en\u00e9ho rastu, zvy\u0161ovania produkcie, zamestnanosti a soci\u00e1lneho pokoja. Rodink\u00e1r\u010denie a klientelizmus je pre ekonomiku zhubn\u00fd a \u0161kodliv\u00fd. \u017dia\u013e, bublina dlhu je ale naozaj ve\u013emi ve\u013ek\u00e1 a pokia\u013e neprebehne delevraging, mus\u00ed vl\u00e1da prevzia\u0165 \u0161tafetu v zadl\u017eovan\u00ed. Inak sa ekonomika m\u00f4\u017ee ve\u013emi r\u00fdchlo skon\u010di\u0165 v depresii.<\/p>\n

Pozrime sa napr\u00edklad na \u00cdrsko, Gr\u00e9cko, UK alebo Portugalsko. Tieto krajiny id\u00fa cestou u\u0165ahovania opaskov a nie je \u0165a\u017ek\u00e9 vidie\u0165, ak\u00fd efekt to m\u00e1 na ekonomiku. Kontrakcia HDP, rast nezamestnanosti, zl\u00e1 soci\u00e1lna situ\u00e1cia at\u010f. Mo\u017eno je tak\u00fdto v\u00fdvoj pre ekonomiku zdrav\u00fd a t\u00e1 skuto\u010dne potrebuje o\u010distu, no je \u0165a\u017ek\u00e9 poveda\u0165, \u010di je to skuto\u010dne najlep\u0161ia cesta. Chudobn\u00ed sa st\u00e1vaj\u00fa chudobnej\u0161\u00ed, zatia\u013e \u010do s\u00fa banky zachra\u0148ovan\u00e9 z pe\u0148az\u00ed da\u0148ov\u00fdch poplatn\u00edkov. O tejto t\u00e9me ale nesk\u00f4r.<\/p>\n

Aktu\u00e1lne preferuj\u00fa centr\u00e1lni bank\u00e1ri ako cestu z recesie kvantitat\u00edvne uvo\u013e\u0148ovanie a \u010fal\u0161ie ne\u0161tandardn\u00e9 kroky v menovej politike, ktor\u00fdch cie\u013e je absol\u00fatne jednozna\u010dn\u00fd. Zv\u00fd\u0161i\u0165 cenu akt\u00edv a efektom bohatstva na\u0161tartova\u0165 ekonomiku. Z\u00e1rove\u0148 chc\u00fa aj obnovi\u0165 zadl\u017eovanie dom\u00e1cnost\u00ed resp. firiem. Nedostalo n\u00e1s ale u\u017e raz nadmern\u00e9 zadl\u017eenie do probl\u00e9mov? T\u00e1to strat\u00e9gia je preto \u0161kodliv\u00e1. Ak by naozaj bol nadmern\u00fd dlh dom\u00e1cnost\u00ed a firiem cestou k prosperite, neboli by sme teraz tam, kde sa nach\u00e1dzame. Len k\u00fasok od priepasti.<\/p>\n

Voodoo ekonomika<\/strong><\/p>\n

Centr\u00e1lni bank\u00e1ri si myslia, \u017ee QE je strat\u00e9gia, ktor\u00e1 dok\u00e1\u017ee ekonomiku vr\u00e1ti\u0165 do star\u00fdch ko\u013eaj\u00ed. Expert na deriv\u00e1ty Satyajit Das p\u00ed\u0161e, \u017ee QE mu pripom\u00edna voodoo ekonomiku. QE sa stalo feti\u0161om, o ktorom si myslia, \u017ee m\u00e1 nadprirodzen\u00fa moc. A to aj napriek tomu, \u017ee d\u00f4kazy ukazuj\u00fa, \u017ee t\u00e1to politika nefunguje. Centr\u00e1lni bank\u00e1ri s\u00fa ale nepou\u010dite\u013en\u00ed. Das trefne poznamen\u00e1va, \u017ee t\u00fato politiku dobre pomenoval svojim v\u00fdrokom komik Josh Billings:\u00a0\u201e\u010c\u00edm ten\u0161\u00ed je \u013ead, t\u00fdm chc\u00fa v\u0161etci nedo\u010dkavej\u0161\u00ed zisti\u0165, \u010di sa neprelom\u00ed.\u201c<\/em><\/p>\n

Zatia\u013e vid\u00edme vo v\u00e4\u010d\u0161ine kraj\u00edn pozit\u00edvny sklon ku kvantitat\u00edvnemu uvo\u013e\u0148ovaniu, resp. k uvo\u013enenej menovej politike. D\u00f4vodom je, \u017ee n\u00edzke \u00farokov\u00e9 sadzby vytv\u00e1raj\u00fa prostredie so z\u00e1porn\u00fdmi re\u00e1lnymi \u00farokov\u00fdmi sadzbami a investori s\u00fa z dlhopisov vytl\u00e1\u010dan\u00ed do akci\u00ed a komod\u00edt, teda o rizikovej\u0161\u00edch akt\u00edv, aby rastom ichhodnoty<\/p>\n

vyvolali efekt bohatstva a z\u00e1rove\u0148 ur\u00fdchlili refl\u00e1ciu akt\u00edv. Umel\u00e9 dr\u017eiavanie akt\u00edv na vysok\u00fdch \u00farovniach je ale len bublinou a t\u00e1 nem\u00e1 ni\u010d so zlep\u0161en\u00edm podmienok pre invest\u00edcie alebo pre in\u00fd udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj. Ur\u010dite v\u0161etk\u00fdm dobre zn\u00e1my d\u00f4vod n\u00edzkych \u00farokov\u00fdch sadzieb je aj to, \u017ee pom\u00e1haj\u00fa zadl\u017een\u00fdm subjektom pomaly spl\u00e1ca\u0165 svoj dlh. Infl\u00e1cia toti\u017e vyhovuje dl\u017en\u00edkom a defl\u00e1cia verite\u013eom.<\/p>\n

Tento \u201epozit\u00edvny\u201c efekt ale v negat\u00edvnom v\u00fdzname pred\u010d\u00ed\u00a0pr\u00e1ve\u00a0vznik bubl\u00edn. S\u00e1m Koo v interview pre Bloomberg TV upozornil na to, \u017ee so v\u0161etk\u00fdmi monet\u00e1rnymi stimulmi m\u00f4\u017eu by\u0165 u\u017e na trhu tri alebo \u0161tyri bubliny. Striebro je ur\u010dite jednou z nich.<\/p>\n

QE tak vyvol\u00e1va len \u010fal\u0161iu nerovnov\u00e1hu v podobe zl\u00fdch invest\u00edcii a bubl\u00edn. Zru\u0161enie QE, resp. jeho neobnovenie by preto mohlo pom\u00f4c\u0165 odstr\u00e1ni\u0165 z trhu nadbyto\u010dn\u00fa likviditu a skresa\u0165 obrovsk\u00e9 bubliny. Celkovo je potrebn\u00e9 obmedzi\u0165 z\u00e1vislos\u0165 s\u00fakromn\u00e9ho sektora na dlhu, preto\u017ee najv\u00e1\u017enej\u0161ie kr\u00edzy vznikli pr\u00e1ve kv\u00f4li dlhu.<\/p>\n

Mo\u017eno sa v\u00e1m zd\u00e1, \u017ee si moje vyjadrenia odporuj\u00fa, ale nie je tomu tak. Dom\u00e1cnosti sa m\u00f4\u017eu zadl\u017eova\u0165 len do takej miery, dokedy dok\u00e1\u017eu svojimi pr\u00edjmami pokr\u00fdva\u0165 svoje v\u00fddavky. Naproti tomu \u0161t\u00e1t tak\u00e9to obmedzenie nem\u00e1. A to za jedinej podmienky. Ak je skuto\u010dne menov\u00fd suver\u00e9n a kontroluje svoju vlastn\u00fa menu.<\/p>\n

Amerika vo v\u00fdhode<\/strong><\/p>\n

Po zru\u0161en\u00ed konvertibility dol\u00e1ra na zlato sa stali zo v\u0161etk\u00fdch mien fiat meny a d\u00f4vera v jednotliv\u00e9 meny z\u00e1vis\u00ed len od d\u00f4very v ich \u0161pecifick\u00e9 vl\u00e1dy a centr\u00e1lne\u00a0banky. U\u017e spom\u00ednan\u00e1 Modern\u00e1 monet\u00e1rna te\u00f3ria predklad\u00e1 zauj\u00edmav\u00fd n\u00e1zor, \u017ee pri fiat men\u00e1ch vytv\u00e1ra peniaze vl\u00e1da t\u00fdm, \u017ee peniaze m\u00ed\u0148a. Jednoducho peniaze prip\u00ed\u0161e na \u00fa\u010det subjektu, o ktor\u00e9ho tovar, resp. slu\u017eby z\u00edskala. Aby ner\u00e1stol objem pe\u0148az\u00ed v obehu, vl\u00e1da s\u0165ahuje nadbyto\u010dn\u00fa likviditu z obehu. Ur\u010dite nejde o mainstreamov\u00fa te\u00f3riu a v\u00f4bec sa ju nesna\u017e\u00edm prestavi\u0165 ako zaru\u010dene prav\u00fa Monu Lisu, ak kr\u00e1\u013eovsk\u00fd \u201erada\u201c v zn\u00e1mej \u010deskej rozpr\u00e1vke. Te\u00f3ria ale m\u00f4\u017ee by\u0165 dobr\u00fdm pomocn\u00edkom pri pochopen\u00ed aktu\u00e1lnej situ\u00e1cie. Ako?<\/p>\n

Pr\u00e1ve v\u010faka sektorovej rovnov\u00e1he. Ak je subjekt, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee pr\u00e1ve v aktu\u00e1lnej situ\u00e1cii zvy\u0161ova\u0165 svoj dlh, je to pr\u00e1ve vl\u00e1da v suver\u00e9nnych krajin\u00e1ch. Ak\u00e9 rizik\u00e1 plyn\u00fa z takejto strat\u00e9gie? Za prv\u00e9 je to infl\u00e1cia, n\u00e1sledne vznik bubl\u00edn a nespr\u00e1vna alok\u00e1cia kapit\u00e1lu. Hyperinfl\u00e1cia je tie\u017e mo\u017enos\u0165ou, no ak vl\u00e1da dok\u00e1\u017ee st\u00e1le \u013eud\u00ed presved\u010di\u0165, \u017ee jej peniaze s\u00fa jedin\u00e9 pou\u017eite\u013en\u00e9 na platenie dan\u00ed, hyperinfl\u00e1cia nehroz\u00ed. To ale neznamen\u00e1, \u017ee teraz m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 ka\u017ed\u00e1 vl\u00e1da tla\u010di\u0165 peniaze a vytla\u010d\u00ed si lep\u0161iu bud\u00facnos\u0165 pre svoju krajinu. Bod, kedy m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k negat\u00edvnemu efekt tla\u010denia pe\u0148az\u00ed, je ve\u013emi krehk\u00fd. Z\u00e1stancovia tejto te\u00f3rie ale hovoria, \u017ee je to bod maxim\u00e1lneho vyu\u017eitia kapac\u00edt. Potom m\u00e1 ka\u017ed\u00fd vl\u00e1dny v\u00fddavok len infla\u010dn\u00fd charakter. S t\u00fdmto vyjadren\u00edm asi bude s\u00fahlasi\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ina.<\/p>\n

Anonymn\u00fd blogger Jesse, ktor\u00fd sa rad\u00ed k z\u00e1stancom rak\u00faskej ekonomickej \u0161koly, poznamen\u00e1va, \u017ee v \u010disto fiat menovom syst\u00e9me mus\u00ed by\u0165 pe\u0148a\u017en\u00e1 z\u00e1soba tie\u017e \u201efiat,\u201c teda umel\u00e1. Preto n\u00e1zory, \u017ee krajina sa dok\u00e1\u017ee z probl\u00e9mov s dlhom vytla\u010di\u0165 a nikdy nem\u00f4\u017ee na svoj dlh defaultn\u00fa\u0165, s\u00fa spr\u00e1vne. Krajina m\u00e1 toti\u017e svoj dlh denominovan\u00fd v mene, ktor\u00fa dok\u00e1\u017ee ako jedin\u00e1 vytv\u00e1ra\u0165.<\/p>\n

Nie v\u0161etky krajiny maj\u00fa svoju menu pod kontrolou. Napr\u00edklad v\u0161etky krajiny v euroz\u00f3ne s\u00fa pou\u017e\u00edvate\u013emi meny, ktor\u00fa do obehu dod\u00e1va niekto in\u00fd. Vl\u00e1dy v t\u00fdchto krajin\u00e1ch si na financovanie svojich v\u00fddavkov musia zdroje po\u017ei\u010da\u0165 a nem\u00f4\u017eu bez dostato\u010dn\u00fdch pr\u00edjmov plati\u0165 za nov\u00e9 tovary a slu\u017eby. To znamen\u00e1, \u017ee tieto krajiny m\u00f4\u017eu priamo defaultn\u00fa\u0165 na svoj dlh a nie nepriamo, infl\u00e1ciou.<\/p>\n

US m\u00e1 okrem toho obrovsk\u00fa v\u00fdhodu – dol\u00e1r je svetovou rezervnou menou. Dopyt po dol\u00e1rov\u00fdch akt\u00edvach je preto st\u00e1le ve\u013ek\u00fd a aj napriek obrovsk\u00e9mu dlhu US nevid\u00edme na finan\u010dn\u00fdch trhoch odmietnutie dol\u00e1ru. D\u00f4vod je jednoduch\u00fd. V\u00fdmenou za tovary prich\u00e1dzaj\u00face do US m\u00f4\u017ee export\u00e9r dosta\u0165 len dol\u00e1re, ktor\u00e9 mus\u00ed pou\u017ei\u0165 v r\u00e1mci US (m\u00f4\u017ee ich aj inde, ale to len pres\u00fava probl\u00e9m na niekoho in\u00e9ho; neodstra\u0148uje ho).<\/p>\n

Miesto z\u00e1veru pon\u00fakam cit\u00e1t o u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho bloggera Jesseho: \u201eT\u00fdm, ktor\u00ed jednoducho povedia \u201enes\u00fahlas\u00edm\u201c alebo \u201epre\u010d\u00edtaj si toho alebo toho, ktor\u00fd dok\u00e1zal to a to\u201c odkazujem, \u017ee \u013eudia veria ve\u013ea veciam a dok\u00e1\u017eu n\u00e1js\u0165 d\u00e1ta potvrdzuj\u00face ak\u00fdko\u013evek z\u00e1ver, ktor\u00fd preferuj\u00fa. Nakoniec ale bude arbitrom trh.\u201c<\/em><\/p>\n

Autor: J\u00e1n Be\u0148\u00e1k \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Zdroj:\u00a0finweb.hnonline.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kvantitat\u00edvne uvo\u013e\u0148ovanie sa stalo feti\u0161om, o ktorom si mnoh\u00ed myslia, \u017ee m\u00e1 nadprirodzen\u00fa moc. Vysvetli\u0165, ako skuto\u010dne funguje ekonomika, je asi nemo\u017en\u00e9 a pravdepodobne to tak ostane. Te\u00f3ria ekonomick\u00e9ho cyklu, … <\/a><\/p>\n","protected":false},"author":8,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[1],"tags":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1219"}],"collection":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/8"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1219"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1219\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1220,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1219\/revisions\/1220"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1219"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1219"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/investicnyblog.sk\/gsi\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1219"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}