Odchod z eurozóny nie je nerealizovateľný, ale jeho vplyvy možno popísať za drastické.
Ako sa opúšťa eurozóna? Presný scenár si nikto predstaviť nedokáže, pretože s ním pri zavádzaní spoločnej európskej meny nikto nepočítal, ale únijní aj grécki úradníci toho po piatkovom tajnom rokovaní svojich šéfov cez víkend asi veľa nenaspali.
Výstup z eurozóny rozhodne nie je nerealizovateľný, ale jeho vplyvy možno aj s najväčšou dávkou optimizmu popísať za drastické. Aby sa zabránilo finančnému chaosu, musela by byť staronová drachma zavedená naraz a plošne. Bankové vklady aj úvery sa v takom prípade musia previesť v rovnakej dobe a rovnakom pomere. Odstrašujúcim príkladom je Argentína, ktorá v roku 2001 opustila režim pevného kurzu naviazaného na americký dolár. V snahe nakloniť si sporiteľov vtedy vláda vyhlásila, že vklady sa musia prevádzkovať vo výhodnejšom pomere ako úvery. Následné straty, ktoré museli finančné ústavy zaúčtovať, potom ešte viac ochromili argentínsky bankový systém, čo viedlo k zamrznutiu trhu s úvermi.
Grécka centrálna banka by musela veľmi rýchlo do obehu dostať značné množstvo mincí a bankoviek, ďalej stanoviť úrokovú mieru, inflačný cieľ, a hlavne oficiálny výmenný kurz voči hlavným svetovým menám. Ten, nech už bude akýkoľvek, ihneď po začatí obchodovania prepadne a nová grécka mena bude voči euru rýchlo strácať hodnotu.
Výhľad na de facto znehodnotenia úspor iste vydesí nejedného Gréka, ktorý sa teda bude snažiť ešte zavčasu si svoje celoživotne chýbajúce peniaze vybrať a uložiť v zahraničí, čím predíde nútenej konverzii. Aby sa zabránilo krachu bánk, ktoré by masový exodus sporiteľov sotva ustáli, budú musieť byť zavedené limity na výbery z účtov, medzinárodné transakcie a snáď aj cestovanie. To je v Európskej únii, ktorej piliermi sú voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb, dosť ťažko predstaviteľné, avšak nie neuskutočniteľné.
A ako sa asi k očakávanej konverzii postavia zahraničné spoločnosti, ktoré v krajine investovali miliardy eur? Určite sa budú snažiť maximálne obmedziť prevody peňazí smerom do Grécka, kde hrozí znehodnotenie, a v čo možno najväčšej miere budú vyvádzať kapitál z krajiny. Pre obchod a ekonomiku všeobecne to nie sú príliš lákavé vyhliadky. Rad firiem aj sporiteľov sa navyše určite bude proti konverzii brániť na súde, čo gréckym bankám na istote rozhodne nedodá.
Zahraničné banky (teda najmä nemecké, francúzske a holandské) držiace vo svojich portfóliách grécke dlhopisy sa po prechode na novú menu môžu so svojimi peniazmi nadobro rozlúčiť. Vláda v Aténach nebude pri novom silne devalvovanom kurze absolútne schopná dlhy denominované v eurách splatiť. Nasledovať môžu ďalšie žaloby a roky sa vlečúce ťahanice na súdoch.
Grécka vláda bude po celé obdobie odrezaná od zahraničných zdrojov financovania. Krajina so znovu získanou menovou suverenitou však môže začať vydávať zmenky o menšej hodnote, ktorými bude treba platiť zamestnancov alebo financovať nákupy tovarov a služieb. Slúžili by ako zárodok novej meny a voči zvyšným eurám v obehu by sa obchodovali s určitým diskontom, ktorého výška by zhruba naznačovala rozsah devalvácie, ktorý novú menu čaká. Keďže by sa kvôli úniku kapitálu z krajiny peňažná zásoba rýchlo zmenšovala, zmenky by sa pravdepodobne rýchlo uchytili. Opečiatkované provizórne potvrdenky, ktoré vydávalo Buenos Aires, boli v obehu mesiace pred krachom argentínskej meny.
Čo teda Grékov ženie k takému zúfalému riešeniu? Vyhliadky na roky dramatických úsporných opatrení, vysokej nezamestnanosti a splácania hory dlhov už pravdepodobne vedúcich predstaviteľov presvedčili, že horšie to už byť nemôže. Odchod z eurozóny by krajine aspoň ušetril bolestivého znižovania miezd. Fronty pred bankami, zatvorené hranice, bankrot a sociálne nepokoje v súčasnej situácii zrejme nevyzerajú tiež desivo.
Autor: Václav Trejbal Zdroj: finweb.hnonline.sk
