Jediný nekatastrofický spôsob, ako sa dá nahromadený dlh vymazať, je inflácia. A zlato preto rastie.
Očakávanie skorého zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami je nerealistické. Súčasná inflácia im vyhovuje a za jej pomoci budú znižovať svoj dlh. Posledné dni boli pekným príkladom toho, ako sa to bude diať v praxi. Zlato neváhalo, vymanilo sa zo svojho pásma a napríklad včera vzrástla jeho cena až na úroveň 1377 dolárov.
Inflácia v UK dosiahla 4%
Rast cien potravín a ostatných komodít má pre vlády svoje pozitíva – zvyšujú totižto infláciu. A vlády zúfalo potrebujú infláciu. Nahromadený dlh je tak veľký, že jediný nekatastrofický spôsob, ako sa dá vymazať, je inflácia.
Vo Veľkej Británii bola zverejnená cenová inflácia vo výške 4%. Znamená to, že v ekonomike ceny narástli zhruba o 4%. Peniaze teda stratili 4% zo svojej hodnoty. Pokiaľ ste sa ich aj snažili niekde bezpečne umiestniť, mohli ste tak spraviť napríklad do britských dlhopisov. Tie trojročné prinášajú výnos zhruba 2%. Znamená to, že celkovo títo investori stratili 2% z hodnoty svojich peňazí.
Avšak nie sú to iba držitelia dlhopisov, ktorí strácajú, ale všetci, ktorí majú svoje peniaze v hotovosti, na bežnom účte, či terminovanom vklade. Jednoducho všetci. Vláda tak nepriamo zdaňuje všetkých držiteľov peňazí, a tým získava dodatočný príjem. Nemôžeme sa preto čudovať, že okamžitou reakciou investorov bol nákup zlata a striebra, keďže tie, na rozdiel od finančných aktív, svoju hodnotu nestrácajú.
Nie je inflácia ako inflácia
Avšak, jedna vec je reálny rast cien a druhá vec je oficiálny rast cien. Každá krajina má svoj vlastný spôsob, ako infláciu počíta. Vytvorí kôš základných položiek a každej z nich priradí určitú váhu. Čím je krajina bohatšia, tým väčšiu váhu priradí luxusným statkom a menšiu váhu potravinám.
Najväčšia váha však v bohatších krajinách tradične pripadá na bývanie a nízka na potraviny. V chudobných krajinách je to opačne. Napríklad v Indii až 47% celého tohto koša pripadá na ceny potravín, v USA je to pod 10%.
Vláda tak správnym výberom položiek a nastavením ich váhy dokáže oficiálnu infláciu zvyšovať alebo znižovať. Je prirodzené, že vláda sa bude snažiť oficiálnu infláciu držať nízku. Tým získava výhodu, že vyššia reálna inflácia dodatočne zdaňuje obyvateľstvo bez toho, aby o tom vedelo.
Prototypom toho, ako sa to deje, je Čína. V utorok sa objavili správy, že ceny potravín vzrástli za 10 dní v piatich najväčších čínskych mestách o takmer 5%, no čínska inflácia vzrástla iba o 4,9% na ročnej báze a bola nižšia ako očakávania. Dôvod je jednoduchý – Čína oficiálne znížila váhu potravín pri výpočte svojej inflácie. Takže aj napriek tomu, že životné náklady môžu rásť v desiatkach percent, oficiálne rastú iba o menej ako 5%.
Zlatá realita
Zdá sa, že trend ktorý sme práve ukázali – monetizácia dlhu a zdaňovanie cez infláciu je niečo, na čo by sme sa mali do budúcna pripraviť. Vlády chcú ľudí donútiť zvyšujúcou sa infláciou, aby peniaze nešetrili, ale aby ich míňali. No zdá sa, že tí ktorí vedia, že pre budúcnosť potrebujú úspory, budú svoje prostriedky investovať do zlata. A práve to atakuje silnú rezistenciu $1375.
Vidíme, že po tom, ako zlato nebolo schopné dostať sa cez rezistenciu na úrovni 1450 dolárov, ku koncu minulého roka pokleslo. Jeho prepad zastal na psychologickej úrovni 1300 dolárov a pred dôležitou suportnou líniu.
Momentálne sa zlato opäť tlačí hore a otvára sa mu priestor pre ďalší väčší rast.
Autor: Ronald Ižip Zdroj: finweb.hnonline.sk
