Spojené štáty pokračujú v gréckej ceste, z ktorej sa im bude ťažko vracať.
Minulotýždňové udalosti v USA sú pekným príkladom toho, prečo sa dlhová kríza ani zďaleka nekončí, a prečo okrem už insolventných Grécka, Írska a Portugalska budú krachovať aj ďalšie krajiny, USA nevynímajúc. Práve koncom minulého týždňa dosiahol americký verejný dlh dlhový strop, ktorý je zakaždým, keď sa k nemu úroveň amerického štátneho dlhu priblíži, navyšovaný (viď. graf).
Tentokrát sa obligátna fraška rokovania o novom dlhovom strope, ktorého existencia je vzhľadom na jeho neustále navyšovanie úplnou zbytočnosťou, trochu skomplikovala, keďže demokrati už neovládajú snemovňu reprezentantov a republikáni žiadali výmenou za svoje hlasy zníženie výdavkov v tomto fiškálnom roku končiacom sa v októbri o 60 miliárd, čo predstavuje až „neuveriteľných“ 0,4 % HDP. Podľa demokratov by však táto suma ohrozila ekonomické oživenie, a tak sa začali naťahovačky, ktoré by v prípade nedohody skončili dočasným odstavením USA z finančných trhov.
Vývoj amerického verejného dlhu (modrá) a dlhového stropu (červená) od roku 1950 (v mld. USD)
Situácia, kedy si USA podľa zákona v histórii nemohli požičiavať, pretože dlhový limit nebol z obdobných dôvodov ako v súčasnosti navýšený, sa v histórii vyskytla už desaťkrát, ale len raz trvala dlhšie ako týždeň.
Obamova administratíva však už stihla varovať, ako by to vyzeralo, keby sa dlhový strop nebol navýšený a USA by nemohli emitovať nový dlh:
- bola by zatvorená agentúra pre výber daní
- boli by zatvorené národné parky
- tohtovíkendový festival čerešňového kvetu by sa nebol uskutočnil
- zhruba 800 tisíc štátnych úradníkov by nedostalo mzdy
- armádni zamestnanci by nedostali mzdy
- Agentúra pre ochranu životného prostredia by prestala vydávať licencie
- Biely dom by musel znížiť počet zamestnancov
Tieto argumenty len potvrdzujú to, že horizont rozmýšľania politikov siaha maximálne do najbližšieho volebného obdobia. Inak si neviem vysvetliť to, že v Bielom dome sa nespýtali, na čo všetko bude musieť americká vláda zastaviť financovanie, nie keď sa nenavýši dlhový strop, ale keď sa medzi súkromnými investormi vytratí ochota požičiavať americkej vláde peniaze (Fed ju zjavne nestratí nikdy), ako je to v súčasnosti v prípade viacerých európskych krajín.
Tento moment pritom vôbec nemusí byť ďaleko, hranicu 100 percent k HDP prekoná americký verejný dlh už o niekoľko mesiacov, a len pripomeniem, že o portugalské dlhopisy investori stratili záujem už pri úrovni štátneho dlhu k HDP okolo 80 %.
Všetko napokon ale dopadlo „dobre.“ Demokrati sa republikánmi dohodli na znížení výdavkov o 38,5 mld. dolárov, tohtoročný deficit amerických verejných financií sa tak zníži z 10,60 % na „udržateľných“ 10,35 %. Spojené štáty tak pokračujú v gréckej ceste, z ktorej sa im bude ťažko vracať, poslednú príležitosť na obrátenie už možno aj premrhali. Navyše rok 2012 bude volebným rokom, takže žiadne výraznejšie fiškálne uťahovanie nie je možné očakávať ani v budúcom roku.
Podobné argumenty ako v USA, že by ukončenie vládnych stimulačných opatrení malo negatívny dopad na ekonomiku a mohlo viesť k recesii, počujeme zo všetkých kútov aj v Európe. Samozrejme, že by viedlo, keďže HDP v eurozóne a aj USA v súčasnosti rastie výhradne vďaka rastu štátneho zadlženia.
Otázkou pre obe strany Atlantiku však je, či je lepšie prejsť si menšou recesiou v súčasnosti, alebo celosvetovou vlnou štátnych bankrotov (prípadne hyperinfláciou) v budúcnosti…
Autor: Kamil Boros Zdroj: finweb.hnonline.sk
