Dnes píše Ján Oravec
Britský týždenník The Economist má na svojej webovej stránke hodiny, ktoré ukazujú, ako sa každú sekundu zvyšuje globálny dlh. Je na nej aj mapa sveta, na ktorej sú krajiny odlíšené podľa miery zadlženia. Jedným kliknutím na roky 2000 až 2012 možno sledovať akceleráciu zadlžovania. Taktiež možno jednoducho zobraziť základné údaje o dlhu krajín, jeho celkovej výške, o pomere zadlženia k HDP, o výške zadlženia na jedného obyvateľa či o medziročnej zmene.
Ak niekto hľadá povzbudenie do budúcnosti, tak dlhové hodiny The Economist mu ho určite neposkytnú. Názorne totiž ilustrujú, že ak sa krajiny nespamätajú a neprestanú zvyšovať zadlžovanie, svet sa len ťažko vyhne finančnému kolapsu. Ak by hodiny zachytili očakávaný vývoj po roku 2012, za predpokladu, že by sa nič podstatné nezmenilo, nepochybne by ukazovali, že miera akcelerácie dlhového problému by sa zvyšovala s každým ďalším rokom.
Kľúčovým problémom nie je výpadok príjmov verejných financií v dôsledku nedávnej krízy, ktorú mnohí označovali za finančný armagedon. Najrôznejšie techniky zvyšovania daní a odvodov (hýbanie sadzbami, rozširovanie základov, z ktorých sa dane a odvody platia) môžu dočasne zlepšiť bilanciu verejných financií, ale ak zoberieme do úvahy ich negatívne efekty na budúci ekonomický rast, v žiadnom prípade nie sú riešením narastajúceho dlhu.
Kľúčovým problémom sú výdavky, najmä tie, na ktoré sú do budúcnosti vlády zaviazané zákonmi, na ktoré však nemajú a nebudú mať financie. Podľa odhadov všetkých inštitúcií, ktoré analyzujú očakávaný vývoj verejných výdavkov, nadobudnú otvárajúce sa nožnice medzi výškou tzv. mandatórnych výdavkov a ich finančným krytím obludné rozmery.
Bohužiaľ, vlády sa stále príliš zaoberajú hasením pokrízového výpadku príjmov a skutočná snaha riešiť problém budúcich mandatórnych výdavkov, ktorá si vyžaduje aj politickú odvahu, je skôr výnimkou. Čo z toho vyplýva pre nás? Vládou navrhované zmeny v odvodoch síce naštartovali po dlhšom čase opäť intenzívnejšiu verejnú diskusiu, nesmieme však dovoliť, aby problém odvodového systému zatienil skutočný problém, problém znižovania budúcich mandatórnych výdavkov. O ňom by sa čo najskôr mala začať celospoločenská diskusia.
Potrebujeme totiž mať stratégiu prispôsobenia budúcich mandatórnych výdavkov budúcim finančným možnostiam, ktorá bude realistická, dôveryhodná, a ktorá si aj získa širšiu podporu. Ak sa nám to nepodarí, môžeme sa tešiť na finančný armagedon 2.0.
Autor je prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka
Autor: Ján Oravec Zdroj: finweb.hnonline.sk
