Nie sme ako oni – bolo heslo, ktorým sa v roku 1989 chceli ľudia demonštrujúci na námestiach za demokraciu odlíšiť od komunistov a ich prisluhovačov. Slogan „Nie sme ako oni“ používali aj Íri a Portugalci, aby sa odlíšili od Grécka, ktoré zaťažilo zvyšok eurozóny svojimi problémami.
Skutočne, Íri ani Portugalci nie sú Gréci. Spája ich však to, že žiadajú o pomoc z medzinárodných mechanizmov. Každá krajina sa pritom dostala do problémov svojou cestou. Gréci falšovali národné štatistiky, žili si nad pomery, vlády udržiavali nadštandardný sociálny a dôchodkový systém.
Írsko doplatilo na boom cien nehnuteľností a následné spľasnutie realitnej bubliny a spomalenie ekonomického rastu. Keď k tomu pridáme znehodnotenie hypotekárnych cenných papierov a medzibankovú krízu dôvery, výsledkom bola vynútená pomoc.
Na stranu portugalských negatív možno prirátať nevýkonnosť ekonomiky, luxusný sociálny systém, drahú pracovnú silu a nízku konkurencieschopnosť krajiny v medzinárodnej výmene tovarov a služieb. Rovnako neochotu začať s reformou vedúcou k úsporám.
Tlak na to, aby Portugalsko požiadalo o pomoc, sa začal v januári. Vláda to odmietala až do marcového odstúpenia premiéra, ktorý až následne „férovo“ pripustil nevyhnutnosť žiadosti o pomoc. A tak sa dostávame k ďalšej spoločnej črte krajín žiadajúcich o peniaze: k neochote politikov priznať si zlyhanie.
Budúcnosť ukáže, kto v „prestížnej“ eurozóne ešte heslo „Nie sme ako oni“ použije. Adeptov je dosť: zadlžené Belgicko bez funkčnej vlády, zadlžené Taliansko s kriminalizovaným premiérom či zadlžené Španielsko, ktoré má veľkú expozíciu v krachujúcom Portugalsku.
Autor: Ivan Szabó Zdroj: finweb.hnonline.sk
