Potvrdené. Rast cien pokračuje. A nielen na Slovensku. Ekonomická kríza a nestabilný finančný systém nám tak ukroja poriadny balík z našich úspor. Eurostat zverejnil údaje o inflácii. Prekvapenie sa nekonalo a aj index HICP potvrdil stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo ešte v novembri sa zvýšili ceny na Slovensku nepatrne o jedno percento a o 1,59 percenta v Nemecku, v januári rástli ceny u nás medziročne o 3,2 percenta, v Európskej únii o 2,7, v eurozóne o 2,3 percenta.
Podľa očakávania najviac k rastu cenovej hladiny na Slovensku prispeli potraviny, keď sa zvýšili o 6,1 percenta. Rozdiel medzi infláciou v tomto roku u nás a v eurozóne bude pravdepodobne výraznejší, a to v neprospech Slovenska. A keďže Európska centrálna banka (ECB) určuje úrokové sadzby pre celú eurozónu, teda aj pre nás, a jej kroky nenaznačujú, že by sa v prvom polroku mali meniť, dostávame sa k negatívnym reálnym úrokom. Domácnosti tak na vkladoch v bankách môžu prísť v tomto roku až o 500 miliónov eur.
Hoci aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet priznáva, že inflácia meraná indexom HICP bude pravdepodobne v tomto roku po celý čas vyššia, ako je centrálnou bankou stanovená dvojpercentná úroveň cenovej stability, úrokové sadzby zostávajú historicky najnižšie, a to na jednom percente. A tak skoro sa asi ani nezvýšia. Posledný prieskum agentúry Reuters medzi európskymi analytikmi z konca minulého týždňa ukazuje, že je málo pravdepodobné, že ECB zvýši sadzby skôr ako v poslednom kvartáli tohto roka.
A keďže menová politika Slovenska je od januára 2009 tvorená vo Frankfurte, dostávame sa do situácie, keď reálne úrokové sadzby budú negatívne. Poľská centrálna banka napríklad koncom januára zvýšila základnú sadzbu z 3,5 na 3,75 percenta, aby znížila tlaky pôsobiace na rast inflácie. Samostatná menová politika však, samozrejme, nie je liekom na všetko, keď ako príklad možno uviesť Bank of England, ktorej úrokové sadzby sú ešte nižšie (0,5 percenta) ako tie naše, pri inflácii vo výške štyroch percent.
Aj keď hlavnou úlohou Európskej centrálnej banky je cenová stabilita, jej kroky poukazujú na to, že ju viac trápi stabilita finančného systému ako práve vývoj cenovej hladiny. Je preto viac ako pravdepodobné, že ak by bol finančný systém stabilný, súčasné razantné protiinflačné vyjadrenia prezidenta ECB by korešpondovali aj s razantným použitím protiinflačných opatrení. Napríklad vo forme zvýšenia sadzieb.
Finančná nestabilita si teda vyberá ďalšiu daň. Teraz v podobe negatívnych úrokových sadzieb. Očakávania inflácie v eurozóne sú niekde okolo hranice 2,5 percenta, na Slovensku sa inflácia dostane pravdepodobne k úrovni štyroch percent pri základnej úrokovej sadzbe ECB na úrovni jedného percenta. Ak teda predpokladáme, že ceny na Slovensku porastú o 3,9 percenta, pozrime sa, aké úrokové sadzby ponúkajú banky obyvateľstvu.
Podľa najnovšej štatistiky Národnej banky Slovenska mali domácnosti ku koncu minulého roka uložených v komerčných bankách viac ako 23,5 miliardy eur. Z toho takmer 10,5 miliardy boli úložky splatné na požiadanie a niečo viac ako sedem miliárd vklady uložené do dvoch rokov. Ďalšia štatistika centrálnej banky uvádza, ako sú nové vklady v bankách úročené. Vklady splatné na požiadanie mali koncom minulého roka úrok v priemere 0,37 percenta. Mierne výhodnejšie sú úročené vklady do jedného a do dvoch rokov. Ak by sme teda uvažovali s priemernou infláciou vo výške 3,9 percenta, tak by domácnosti na Slovensku prišli v tomto roku na reálnych negatívnych sadzbách spolu približne o 500 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame pravdepodobný pokles reálnych miezd, tento rok bude rokom výraznejšieho poklesu životnej úrovne na Slovensku.
Autor: Radko Kuruc Zdroj:finweb.hnonline.sk
Inštitút hospodárskej politiky
