Moody’s dnes znížila hlavný rating Grécka na stupeň B1 z doterajšej známky Ba1.
Takúto úroveň má napríklad Bielorusko alebo Bolívia. Výhľad je pritom negatívny, čo znamená, že agentúra k ďalšiemu zníženiu ratingu ešte môže siahnuť. Agentúra uviedla, že s plánom fiškálnych reforiem v Grécku je spojené značné riziko a je možné, že krajina po roku 2013 nebude plniť kritériá solventnosti. Grécka vláda (na snímke premiér George Papandreou) na krok agentúry zareagovala veľmi podráždene.
Bankrot sa len posúva
„Opatrenia pre fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy, ktoré sú nutné k stabilizácii dlhových parametrov krajiny, zostávajú veľmi ambiciózne a podliehajú vysokému riziku pri zavádzaní týchto krokov,“ uviedla agentúra v správe k hodnoteniu Grécka.
„Od začiatku je jasné, že Grécko zbankrotuje, pretože v jeho prípade nejde o zakolísanie, ale o systémovú chybu v riadení štátu. Aktuálne sa len odďaľuje bankrot tak, aby sa banky, ktoré vlastnia dlhopisy, vedeli naň pripraviť,“ tvrdí Vladimír Gešperík zo spoločnosti Capital Markets. Predpokladá, že pri reštrukturalizácii bude Grécku odpustených 30 až 40% dlhu.
„Možno už nie sme ďaleko od dňa, keď skutočne nebude iné riešenie, než vydávať celoeurópske dlhopisy, pretože ochota požičať Grécku klesne na nulu. Na dnešnom zhoršení ratingu je pikantné to, že Grécko sa už dostalo medzi tzv. špekulatívne krajiny, čo ukazuje, aká je eurozóna prehnitá. Diskusie o tom, že sa eurozóna rozpadne, budú ešte intentívnejšie,“ tvrdí analytik Next Finance Vladimir Pikora.
Euro sa dopoludnia zotavilo zo strát, ktoré mu spôsobilo zníženie ratingu Grécka a vrátilo sa k rastu. Vystúpilo tak nad psychologicky významnú hranicu 1,40 dolára, kde bolo naposledy pred štyrmi mesiacmi. „Dnešné posilnenie eura rozhodne nie je racionálne a nevydrží dlho. Naopak, dlhodobo bude predlžený juh Európy euro torpédovať,“ dodáva Pikora.
Riziková prémia, ktorú je nutné zaplatiť pri dlhopisoch gréckej vlády s desaťročnou splatnosťou v porovnaní s dlhopismi nemeckej vlády, sa zvýšila o osem bázických bodov na 9,13 percenta.
Ministerstvo sa bráni
„Zníženie ratingu, ktoré dnes oznámila agentúra Moody´s, je úplne neopodstatnené a neodráža objektívne a vyrovnané hodnotenie podmienok, ktorým agentúra čelí,“ reagovalo grécke ministerstvo financií. Krok agentúry je podľa úradu naopak dôkazom, že ratingové agentúry necítia žiadnu zodpovednosť a odvetvie poskytovania ratingu je z toho dôvodu nutné prísne regulovať. Moody´s vraj neberie do úvahy podporu, ktorú eurozóna poskytuje krajinám s dlhovými problémami.
Riziko podľa ratingovej agentúry spočíva predovšetkým v tom, že Grécko nebude schopné vybrať na daniach toľko, koľko si predstavovalo. To by mohlo plán vlády na ozdravenie verejných financií značne skomplikovať a spôsobiť, že sa Grécko nevyhne reštrukturalizácii štátneho dlhu. „V čase, keď je globálna ekonomika ešte krehká a trhy citlivo reagujú, môžu nerovnovážne a neopodstatnené rozhodnutia o zmene ratingu ako napríklad to, ktoré oznámila agentúra Moody´s, iniciovať škodlivé proroctvo, ktoré sa vyplní. Posilňuje to argumenty, ktoré volajú po prísnejšej regulácii samotných ratingových agentúr,“ dodalo grécke ministerstvo.
Moody’s má teraz pre hodnotenie záväzkov Grécka najnižší rating zo všetkých troch hlavných agentúr a je prvou, ktorá hodnotí záväzky Grécka ako vysoko špekulatívne. O riadok nižšie má už sadu známok, ktorými hodnotí krajiny a podniky, ktoré sú tesne pred bankrotom.
Grécko sa vlani stalo prvou krajinou eurozóny, ktorá požiadala o pomoc ostatné členské krajiny a Medzinárodný menový fond. Atény teraz čerpajú trojročný úver v objeme 110 miliárd eur. Pred jeho prijatím však Grécko muselo sľúbiť rozsiahle reformy a zníženie výdavkov.
Niektorí analytici o Grécku hovoria ako o hlavnom kandidátovi na odchod z eurozóny a prípadne aj na uverejnení platobnej neschopnosti. Takýto scenár svojím komentárom teraz podporila aj Moody’s, aj keď Grécko takéto úvahy odmieta. Podľa Moody’s je dokonca možné, že Grécko sa rozhodne vymeniť dlhopisy už pred rokom 2013, keď prestane čerpať medzinárodnú finančnú pomoc.
Autor: TASR Zdroj:finweb.hnonline.sk
