Minulý týždeň boli zverejnené predbežné údaje o raste európskych ekonomík v poslednom štvrťroku minulého roka. Slovenská ekonomika rástla medziročne o 3,4 percenta, na základe sezónne očistených údajov poskytnutých Eurostatom, čo bolo výrazne nad priemerom celej EÚ. Zdá sa teda, že slovenská ekonomika úspešne prekonáva ekonomickú krízu a rýchlo sa vracia na úroveň spred krízy. Pomáha jej v tom nebývalý stav konjunktúry v Nemecku, ktorá zvyšuje dopyt po našich exportoch, ako aj domáce investičné oživenie. Ako sa však darí zvyšku kontinentálnej Európy?
Zdá sa, že v súčasnosti možno zovšeobecniť, že krajinám strednej a severnej Európy sa darí veľmi dobre, kým juh kontinentu zaostáva. Všetky krajiny strednej Európy vykázali v poslednom štvrťroku minulého roka rast vyšší ako priemer EÚ. Rekordné tempá rastu zaznamenávajú severské krajiny, ako napríklad Švédsko či Fínsko, rýchlo začínajú rásť krízou ťažko skúšané krajiny Pobaltia. Naopak, krajinám z juhu kontinentu sa príliš nedarí. Napríklad v problematickom Grécku zaznamenali pokles až o 6,6 percenta – podľa mojej mienky fiškálna konsolidácia a splácanie dlhov v recesiou zmietanej krajine budú mimoriadne obťažné. Pokles HDP, aj keď mierny (-0,5 percenta), vykázalo i Rumunsko. Španielsko a Portugalsko vykázali len slabučký rast vo výške 0,6 percenta, resp. 1,2 percenta. Veľké krajiny na pobreží Stredozemného mora ako Taliansko (1,2 percenta) a Francúzsko (1,5 percenta) vykázali tiež len podpriemerný rast.
Rozdelenie Európy na rýchlo rastúci sever a stagnujúci juh určite nie je dobrou správou pre finančné trhy. Po relatívne dobrom začiatku roka, keď sa mnohým problematickým južanským krajinám podarilo relatívne úspešne sa financovať na finančných trhoch, to môže byť predzvesťou budúcich problémov. Môže to tiež znamenať dilemu – medzi severom a juhom – pre Európsku centrálnu banku pri určovaní menovej politiky v čase narastajúcej inflácie.
Autor: Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm, Unicredit Bank Slovakia
Zdroj: finweb.hnonline.sk
