Odhadovať vývoj cien nehnuteľností je na Slovensku problém. Vyplýva to z dvoch faktorov. Z ľudí a údajov. Nikto nie je dokonalý, mýliť sa môžu ľudia a pokrivkávajúcu výpovednú hodnotu majú aj informácie o cenách nehnuteľností.
Vývoj na trhu odhadujú dva typy ľudí: analytici a „realiťáci“. Analytici vychádzajú zo svojich makročísel. Sústreďujú sa napríklad na prognózovaný ekonomický rast, odhad nezamestnanosti, veľké investičné projekty a očakávané úroky. Pozrú sa aj, ako sa vyvíja záujem o hypotéky v ich banke. Z mixu údajov im potom „vypadne“, ako by sa mali správať ceny nehnuteľností. Nie vždy sa potom odhady pretavia do skutočnosti.
Druhí odhadcovia sú realitné spoločnosti a developeri. Hoci sa pri radách o cenách tvária ako odborníci, ich odhady stále sledujú iba jeden cieľ. Navnadiť kupujúcich, neváhať a investovať. Je to logické, keďže cieľom podnikania je vytvárať zisk. Pri odhade používajú mantru: „Ceny nehnuteľností budú stúpať, nanajvýš stagnovať.“ Prvýkrát sa k takmer sebapoškodzujúcemu slovu stagnovať uchýlili v roku 2008, na začiatku spľasnutia domácej realitnej bubliny. Odvtedy ceny klesli o desiatky percent.
Tretím faktorom sú údaje o cenách z trhu. Mohli by sme povedať, že lepšie nemáme, ale to nerieši otázny odraz reality. Ich prvým neduhom je, že nejde o realizačné ceny zo zmlúv, ale o predstavy predávajúcich zozbierané z inzerátov.
Ďalším nedostatkom je najmä v regiónoch s nízkou aktivitou na realitnom trhu, že ceny dokáže zdvihnúť pomaly jedna čerstvo odovzdaná bytovka. Pri jej uvedení na trh krajský priemer stúpne. Ak sa byty nepredávajú a developer ich zlacnie, priemer klesne.
Na základe toho možno pokojne konštatovať, že ceny bytov pôjdu ešte dole, prípadne hore.
Autor: Ivan Szabó Zdroj: hnonline.sk
