Začiatok roka 2011 zdražovaním tovarov a služieb slovenských spotrebiteľov výrazne prekvapil.
Odhady inflácie pre rok 2011 sa pohybujú od 3,50 až do 4,10 %. Ten druhý údaj pochádza z analýzy Bank Austria z februára 2011. Analýza zároveň odhaduje, že Slovensko bude inflačným rekordérom eurozóny nielen v roku 2011, ale aj 2012. Táto nelichotivá prognóza nie je potešením pre sporiteľov, ktorí si sporia na dôchodok, bežným sporiteľom v bankách, podielových fondoch alebo životných poistkách.
Inflácia je cenou za strach investovať peniaze efektívnejšie ako sú bežné úroky, alebo výnosy vo finančných inštitúciách. Postkrízové odbdobie je poznačené nízkymi úrokmi, ktoré majú stimulovať spotrebu, zvýšiť dopyt a z neho vyplývajúci vyšší rast výroby tovarov a poskytovanie služieb. Cenový rast za posledný rok je však oveľa vyšší ako očakávania analytikov. Bavlna vzrástla za rok 105 %, striebro 97 %, káva 89 %, kukurica 62%, pšenica 57%, sója 53 %, pomarančová šťava 49%, meď 43%, zlato 39%, bravčové mäso 30%, cukor 27%, vykurovací olej 28%, benzín 28%. (zdroj Wirtschaftsblatt,28.1.2011)
Inflácii na Slovensku pomohla k svojmu viac ako 3 %- nému medziročnému rastu zvýšená DPH na 20 %, ktorá je napríklad pri potravinách najvyššia v EÚ, ale aj zvyšovanie svetových cien potravín, komodít, ropy, plynu a elektriny. Pri pohľade o 20 rokov dozadu by však dnešný strach z inflácie bol iba úsmevný. V roku 1991 totiž Slovensko ešte ako súčasť spoločného štátu Čechov a Slovákov zažilo cválajúcu infláciu vo výške až 62 %, pričom platy v danom roku vzrástli sotva o 10 % a úroky v banke pre sporiteľov neprevýšili 14 %. Rok 1991 znamenal čierny rok v našej ekonomike nielen pre výrazné znehodnotenie úspor občanov, ale aj prudkým rastom nezamestnanosti, nezodpovednej privatizácie a bankrotov firiem, ktoré stratili odbyt svojej produkcie v zahraničí.
Vysokej inflácii predchádzala niekoľkonásobná devalvácia československej koruny a fixovanie kurzu prakticky na úrovni veksláckeho výmenného kurzu na čiernom trhu valút. Dôkaz o nereálnom výmennom kurze Kčs možno uviesť na príklade povinnej výmeny devíz cudzozemcami platnej do konca roka 1989. Povinná výmena v kurze 5 Kčs/DM, by zodpovedala k 1.1. 2009 asi 10 Sk/€. Devalváciu domácej meny nezvládli ani podniky zahraničného obchodu, ktoré mali pred rokom 1990 monopol na vývoz alebo dovoz tovarov. Ich záväzky voči zahraničiu boli zrazu niekoľkonásobné, čo spôsobilo následný bankrot týchto firiem. Druhú najvyššiu infláciu po novembri 1989 sme zažili v roku 1993, v roku vzniku samostatného Slovenska. Vtedy sa ceny vyšplhali asi o 23 %. Neskôr sme si ešte dvakrát otestovali dvojcifernú infláciu, ale tá už nebola taká drastická ako v roku 1991.
Dnešné zvýšenie cien a očakávaná inflácia je však varovaním pred prílišným spoliehaním sa na rôzne formy dôchodkového sporenia v konzervatívnych fondoch, kde výnosy dlhodobo nestačia držať tempo s rastom cien. Diverzifikácia rizika pri vytváraní rezerv by mala byť preto nevyhnutnou súčasťou stratégie investorov.
Autor: Ľuboš Pavelka Zdroj: finweb.hnonline.sk
