HISTÓRIA DIAMANTOV

Diamanty sú považované za najvzácnejšie drahokamy a to najmä pre ich lesk, čistotu a tvrdosť. História diamantov je zaujímavá a vzrušujúca ako samotný drahokam. V minulosti sa diamantom prisudzovalo veľa rôznych nadprirodzených vlastností a považovali ich za božské. Názov diamant pochádza z gréckeho slova “ada mas“, čo znamená nepremožiteľný, arabský názov je “al mas“, čo znamená v preklade najtvrdší a staroindický názov je “azira“, čo znamená nezničiteľný. Staré legendy hovoria, že zajatcom bola zaručená sloboda, ak sa im podarí rozbiť diamant – čo je v skutočnosti nemožné. Ľudia verili, že diamanty ich môžu chrániť pred zlom a stali sa symbolmi lásky a sily.

Podstata diamantu bola dlhé roky veľkou záhadou, bol považovaný za skamenené svetlo, stuhnuté iskry, či zmrznutý oheň. Nie je isté, kedy sa diamanty stali známe. Indické písomnosti zo 4. storočia p.n.l. popisujú kamene, ktoré vyzerali ako diamanty. Listiny Rímskeho učenca Plinz the Elder potvrdili, že Rimania už pred prvým storočím n.l. považovali diamanty za hodnotné, boli výsadou kráľov a bohatých občanov. Diamanty sa prvý krát začali ťažiť v Indii. Indické diamanty boli transportované po Hodvábnej ceste – starovekej obchodnej ceste, ktorá spájala východné krajiny s Rímskym impériom. Po otvorení morských ciest okolo roku 1400 sa diamanty začali dostávať do severnej Európy. V 16. storočí sa mestá ako Benátky, Antwerpy a Amsterdam stali centrom spracovávania a predávania diamantov. Až v roku 1649 sa vedcom z Akadémie vied vo Florencii podarilo dokázať, že spálením ide o čistý uhlík. Diamantmi sa tiež zaoberal významný chemik A. L. Lavoisier, ktorý okrem iného potvrdil existenciu kyslíka a dokázal, že diamant je uhlík. Anglický chemik Tennant, ktorý spálil diamant v hermeticky uzavretom zlatom puzdre, tiež tvrdil, že diamant je v podstate uhlík, rovnako ako grafit, či sadze.

Naďalejostávali diamanty veľmi exkluzívnym tovaromkráľov a šľachty. Šľachta nosila diamanty ako prejav bohatstva. V priebehu 15. – 19. storočia sa do rúk šľachty dostala väčšina najznámejších diamantov.Pôvodnesa diamanty získavali najmä z pieskových naplavenín v Indii, Brazílii, či Bornea. Významnou udalosťou bolo objavenie diamantov v Južnej Afrike, ktorá sa po roku 1867 stala hlavným svetovým dodávateľom diamantov. Príbeh diamantov v Afrike začína v roku 1866, kedy farmár Schalk van Niekerk spozoroval v rukách chlapca zo susedstva trblietavý kamienok. Diamant dostal meno Eureka a je vystavený v múzeu v Kimberley. V Južnej Afrike boli diamanty objavené pri meste Kimberley, získavajú sa z materskej horniny nazvanej kimberlit, v ktorej vykryštalizovali pri obrovskom tlaku a teplote pred miliardami rokov. Posledné vedecké výskumy tvrdia, že diamanty sú staré od 3 až do 4,5 miliardy rokov. Z Južnej Afriky pochádzajú aj najväčšie diamanty v histórii.

Diamantová horúčka

V roku 1870 boli otvorené prvé bane na diamanty v Južnej Afrike, hľadači diamantov začali prichádzať do tejto oblasti v takej miere, že to možno prirovnať k zlatej horúčke v Kalifornii.
Africké diamantové bane začali zásobovať celý svet neopracovanými diamantmi. S rastúcim trhom s diamantmi zosilnela aj stredná vrstva obyvateľstva, vznikali dielne na opracovanie diamantov a nové obchodné centrá v mestách po celom svete. Vďaka novým technológiám boli dosahované nové tvary diamantov, čo prispelo k ich väčšiemu predaju.
Prirodzene došlo na trhu s diamantmi ku konkurenčnému boju o kontrolu nad trhom, záujem o diamantový priemysel vzrástol. V roku 1940 sa jedna spoločnosť objavila na trhu ako dominantná v ťažbe a obchodovaní s diamantmi a fráza „Diamanty trvajú naveky“ sa stala svetoznámou. Odvtedy sa diamantový prsteň stal neodmysliteľnou súčasťou zásnub ako symbolu navždy trvajúcej lásky.