Nárast dlhu Slovenska bol od vzniku krízy v rámci Európskej únie (EÚ) nadpriemerný. Tvrdí to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR s ohľadom na to, že SR nemusela zachraňovať finančný systém.
Nárast dlhu Slovenska bol od vzniku krízy v rámci Európskej únie (EÚ) nadpriemerný. Tvrdí to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR s ohľadom na to, že SR nemusela zachraňovať finančný systém. „Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 miliardy eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam,“ informoval IFP.
Ak by sa Slovensko porovnávalo len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie by bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že SR mala najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ. Podľa predbežných údajov Eurostatu bola výška hrubého dlhu verejnej správy na Slovensku na konci minulého roka 41 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je polovica priemeru EÚ. V porovnaní s rokom 2009, kedy dlh dosahoval 35,4 % HDP, však ide o nárast o 5,5 %.
S takýmto medziročným nárastom bolo Slovensko síce na úrovni priemeru EÚ, no podľa IFP bol vývoj dlhu viacerých krajín ovplyvnený nárastom záväzkov v dôsledku finančnej krízy. Európske vlády poskytovali rôzne pôžičky, ale aj kapitálové injekcie finančným inštitúciám. „Ak očistíme vývoj dlhu o priamy vplyv finančnej krízy, situácia je odlišná. Kým najvyšší nárast dlhu zaznamenala takisto trojica krajín Grécko, Írsko a Veľká Británia, tak Slovensko, keďže nemalo žiadne priame náklady z titulu finančnej krízy, sa posunulo výrazne nad priemer rastu dlhu v EÚ,“ vysvetľuje IFP.
Nárast dlhu bol tak v roku 2010 na Slovensku 9. najvyšší v EÚ a presahoval priemer o 2,1 %. Znamená to, že ak by dlh v SR rástol na úrovni priemeru EÚ, bol by menší približne o 1,4 miliardy eur.
Autor: TASR Zdroj: openiazoch.zoznam.sk
