Grécko bez ďalšej pôžičky zbankrotuje. Krajiny, ktoré mu požičali, by tak svoje peniaze neuvideli.
Nemecko mení taktiku boja voči Grécku. Najväčšia ekonomika eurozóny už nehovorí o tom, že Atény by mali dostať možnosť predĺženia splatnosti dlhopisov.
Podľa amerického denníka Wall Street Journal chce Nemecko, naopak, podporiť rokovania o novej 30-miliardovej pôžičke, ktorá by mohla Grécku zabezpečiť, že vydrží ešte dva roky a nezbankrotuje. Nemecko si je totiž vedomé toho, že prípadná reštrukturalizácia dlhu bude znamenať straty aj pre Berlín. „Nemecko sa ocitlo v pasci, preto sa snažia získať čas na konsolidovanie svojho bankového sektora a za to sú ochotní si priplatiť,“ vysvetľuje Valér Demjan, analytik Trim Broker.
Bankrot Grécka by mal aj negatívny dopad na ostatné ekonomiky eurozóny. „Takýto scenár by nielen že neriešil dlhovú krízu dotknutých krajín, ani celej Európy, výrazne by ju zhoršil a prehĺbil spôsobom, ktorý by sa prostredníctvom hospodárskej recesie a zdraženia úrokov za staré verejné dlhy negatívne dotkol prakticky všetkých ekonomík na starom kontinente, vrátane Slovenska, “ vysvetľuje Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.
Neudržateľný deficit
Grécku sa stále nedarí udržať svoj deficit na uzde, preto Berlín pripúšťa, že krajiny eurozóny budú musieť Grécku opäť požičať. A to i za cenu, že majitelia gréckych dlhopisov nebudú schopní niesť svoj diel nákladov. Grécko by sa tak mohlo udržať nad vodou ešte do roku 2013, keď by mohli krajiny, ktoré Aténam požičali, uvidieť svoje peniaze späť. Navyše stratám by tak predišlo aj samotné Nemecko.
„Problematické nemecké banky nakúpili grécke dlhopisy za 17,2 miliardy eur,“ ozrejmuje Demjan. Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel to predstavuje takmer 70 percent z dlhopisov nakúpených nemeckými bankami. Staty pri reštrukturalizácii by tak museli zatiahnuť najmä nemeckí daňoví poplatníci. Nemecké zdroje sa vyjadrujú, že krátkodobá pôžička v hodnote 30 miliárd eur by vystačila Grécku na to, aby ešte dva roky „prežilo“. „Merkelová by len ťažko vo voľbách v roku 2013 vysvetľovala, kam sa podeli peniaze z nemeckých daní a prečo Grécko pôžičku nesplatilo,“ je presvedčený Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
Väčšie šetrenie
„Lídri Európskej únie by tak mali už do konca júna rozhodnúť o dodatočnej finančnej pomoci,“ uviedol pre Reuters Jean-Claude Juncker, šéf Euroskupiny. Ku konečnému rozhodnutiu by im mala pomôcť najmä inšpekcia takzvanej trojky, teda Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky. Zo zahraničných médií však prenikli správy, že Grécku sa zatiaľ šetriť nedarí. Okrem toho krajiny eurozóny si ešte nadiktovali ďalšie podmienky, za ktorých bude vyplatená tranža z prvej stodesaťmiliardovej pôžičky.
Získať podporu politikov pre nový balík úsporných opatrení má aj zníženie dane z pridanej hodnoty zo súčasných 23 percent na 20 percent, o ktorom rozhodla „trojka“ včera. To bola totiž jedna z podmienok opozície gréckej vlády, ktorá vlani hlasovala proti návrhu vládnych reforiem. Informovali o tom hospodárske noviny Imeresia, ktoré sa odvolávajú na nemenovaný zdroj.
Nižšie dane by tak mohlli upokojiť aj dav protestujúcich Grékov, ktorí sú už dva dni v uliciach.
Na včerajšiu správu reagoval aj výmenný kurz našej spoločnej meny. Euro sa totiž posilnilo oproti doláru o viac než percento a dostalo sa tak späť na hranicu 1,44 USD/ EUR.
Autor: Martina Štefanková Zdroj: finweb.hnonline.sk
