Monetárne stimuly americkej centrálnej banky môžu viesť aj k priškrteniu ekonomického rastu.
V zápisnici z posledného zasadnutia FOMC, ako aj na následnej tlačovej konferencii guvernéra FED sa objavili očakávané vyjadrenia o ponechaní extrémne nízkych úrokových sadzieb na „dlhší čas“ a nezmenenom charaktere „výrazne akomodatívnej“ menovej politiky. Ben Bernanke vyjadril názor, že druhá vlna kvantitatívneho uvoľňovania (QE2) bola doteraz úspešná, a to prostredníctvom nasledovných kanálov:
- QE2 pomáha udržiavať uvoľnené podmienky financovania – FED sa touto cestou zrejme snaží o rast dopytu domácností a podnikových investícií cez úverový kanál. Položme si otázku: je o nové úvery skutočne záujem? Najmä v situácii, keď proces „deleveragingu“ (t. j. znižovania dlhového bremena) je jednou z hlavných línií vývoja americkej ekonomiky. Ide pritom o prirodzený proces konsolidácie účtovných bilancií ekonomických subjektov po dvoch desaťročiach rastu na dlh. Medzi viditeľné prejavy tohto procesu patria napríklad zvýšená tvorbaúspor alebo nízky objem nových hypoték, a to všetko pri minimálnom úročení.
- QE2 prispelo k rastu akciových trhov – a skutočne, od oznámenia možnosti QE2 koncom augusta 2010 zaznamenali akciové trhy prudký rast. Za osem mesiacov vzrástol index DJIA o 27,7% a širší S&P 500 dokonca o viac ako 30%. Pripomeňme, že rast cien akcií vníma FED pozitívne v dôsledku predpokladu pôsobenia efektu bohatstva (rast cien akcií – rast bohatstva domácností – rast spotreby). Kritici QE2 poukazujú na to, že prudký rast akciových trhov v posledných mesiacoch je do značnej miery podporovaný „vytláčacím efektom“, kedy aktivita FED-u na trhu US treasuries (minimálne výnosy) viedla k odlevu kapitálu na rizikovejšie segmenty finančného trhu (akcie, komodity). S blížiacim sa záverom QE2 môže teda veľmi ľahko nastať výrazná korekcia akciového trhu.
- QE2 prispelo k zníženiu volatility na finančnom trhu a tým prispieva k obnoveniu dlhodobejšej stability finančného systému.
Toľko k prínosom QE2. Kritici toho postupu často argumentujú, že jedným z dôsledkov QE2 je tiež komoditná rely. Zaplavovanie trhu novou dolárovou likviditou pri takmer nulovom úročení pôžičiek v USD na peňažnom trhu jednoznačne stimuluje k investíciám do rizikovejších aktív (akcie, komodity) a zároveň vedie k oslabovaniu dolára voči menám s vyšším úročením (carry trades).
Ľudovo povedané, ceny komodít denominované v USD v takomto prostredí „nemôžu nerásť“. Pravda, guvernér Bernanke tento argument popiera tvrdením, že rast cien komodít (najmä ropy) je v posledných mesiacoch vyvolaný jednak robustným dopytom rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa (emerging) ekonomík, na druhej strane politickými turbulenciami v arabskom svete a výpadkom líbyjskej produkcie ropy. Táto argumentácia však stráca na váhe, ak si uvedomíme, že Saudská Arábia pred niekoľkými dňami oznámila zníženie produkcie ropy, keďže na dodatočnú produkciu (v súvislosti so snahou nahradiť výpadok líbyjskej ropy) nedokázala nájsť dostatočný dopyt.
Faktom je, že ceny priemyselných a poľnohospodárskych komodít rastú, čo sa premieta aj do rastu cien výrobných vstupov. Na grafe nižšie vidíme, že rast cien výrobných vstupov doposiaľ výrobcovia nedokázali v plnej miere premietnuť do rastu konečných (spotrebiteľských) cien. Na ďalšom grafe vidíme, že kladná medzera medzi dynamikou PPI a CPI sa aktuálne pohybuje takmer na najvyšších úrovniach za posledných 30 rokov. Stagnujúci úverový trh a vysoká nezamestnanosť sú faktory, ktoré zostrujú konkurenčný boj na strane ponuky a vytvárajú bariéry rastu spotrebiteľských cien. Je zrejmé, že skôr alebo neskôr sa tento nesúlad (t. j. veľká medzera medzi CPI a PPI) bude musieť niekde prejaviť.
Ponúka sa elementárna úvaha, že rýchlejší rast PPI v porovnaní s CPI by mal vytvárať tlak na marže a ziskovosť podnikateľských subjektov. Pri pohľade na rastúcu ziskovosť amerických spoločností obchodovaných na burze by sa mohlo zdať, že takáto úvaha je vylúčená. Nezabúdajme ale, že drvivá väčšina podnikateľských subjektov v USA nie je obchodovaná na burze, a teda nemá povinnosť pravidelne zverejňovať výsledky hospodárenia. Existuje teda možnosť, že veľké spoločnosti obchodované na burze majú prostredníctvom svojho dominantného postavenia v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch možnosť preniesť bremeno rastu cien výrobných vstupov na svojich obchodných partnerov. Zostaňme teda pri tom, že na niektorom stupni dodávateľsko – odberateľských vzťahov sa musí prejaviť rastúci nesúlad medzi cenami výrobných vstupov a cenami pre konečného spotrebiteľa.
Firmy tento nesúlad môžu riešiť viacerými spôsobmi:
- zmrazenie miezd a zastavenie náboru nových zamestnancov, až prepúšťanie a ďalšia racionalizácia podnikových procesov
- obmedzenie investičných výdavkov, spomalenie rýchlosti obehu peňazí
- prenesenie rastu cien výrobných vstupov na spotrebiteľa, čo by v súčasnosti malo za následok relevantný pokles životnej úrovne domácností
Tradičná ekonómia učí, že všetky uvedené cesty by viedli k ďalšej recesii, alebo prinajmenšom strednodobej stagnácii ekonomiky. Som toho názoru, že postupne dochádza k nafukovaniu komoditnej bubliny, avšak je veľmi ťažké odhadnúť, v akom štádiu sa táto bublina nachádza. Načrtnutý výhľad menovej politiky FED-u naznačuje, že v najbližších mesiacoch k jej spľasnutiu nedôjde.
Autor: Miloš Hofreiter Zdroj: finweb.hnonline.sk
