Kríza bolo asi najčastejšie používané slovo v ekonomike počas posledných troch rokov. Zmení sa na tom niečo v priebehu ďalších rokov? Všetko sa to začalo finančnou krízou, z ktorej sa potom stala ekonomická a dnes to v Európe pokračuje dlhovou krízou, ktorá sa môže naťahovať ešte dlho. Obávam sa, že čoskoro vypukne nová kríza, o ktorej sa už pomaly začína hovoriť a v podstate sa už aj začala prejavovať.
Mám na mysli potravinovú krízu, ktorej dopad môže byť väčší, ako si uvedomujeme. Ceny komodít a potravín začali rásť enormným tempom a smerom do budúcna ich rast nemá čo zastaviť. Na jednej strane kvantitatívne uvoľňovanie, na druhej strane slabé úrody a v posledných rokoch sa do toho začínajú miešať aj časté prírodné katastrofy rozsiahleho charakteru, pričom ich výskyt si dovolím tvrdiť začína narastať exponenciálne. V roku 2003 horúčavy v Európe, 2004 cunami v Indonézii, 2008 zemetrasenie v Číne. V minulom roku to boli zemetrasenie na Haiti, záplavy v Pakistane, horúčavy v Rusku. Tento rok zatiaľ zemetrasenie v Japonsku.
Počet katastrof začína stúpať exponenciálnym tempom. Je to náhoda? Najdôležitejšie komodity ako sú ropa, obilie a bavlna sú čoraz častejšie vystavované rôznym rizikám. Vplyv nepriaznivých udalostí ako sú uvedené vyššie spôsobujú veľkú volatilitu na trhoch a dnes si už ani skúsený investor netrúfne predpovedať vývoj ceny nejakej komodity na dlhšie časové obdobie. Ropa je narozdiel od obilia a bavlny vyčerpateľným zdrojom, navyše jej cenu ovplyvňujú nepokoje v arabských a afrických krajinách, dokonca niektorí hovoria o nadhodnocovaniu množstva zásob ropy v Saudskej Arábii.
Svet sa asi spolieha na to, že kým sa vyčerpajú zásoby ropy a ostaných nevyhnutných surovín, tak dovtedy sa podarí nájsť nový zdroj alebo technológia, ktorá ho nahradí. K tomu však nemusí dôjsť, aspoň teda nie tak skoro.
Rast cien potravín a ostatných komodít môže nepriaznivo vplývať aj na ekonomické oživenie a výrazne ho spomaliť. Cieľom každej politiky je opäť naštartovať rast zamestnanosti a rozhýbať súkromnú spotrebu a rast súkromných investícií. V Európe však túto snahu brzdia ozdravné balíčky na konsolidáciu verejných financií a to buď zvyšovaním daní, alebo znižovaním výdavkov. A znižovanie výdavkov je väčšinou sprevádzané prepúšťaním zamestnancov vo verejnom sektore, čo následne čiastočne opäť zaťaží rozpočet, pretože kým si títo ľudia nenájdu iné zamestnanie tak budú závislý od štátnych transferov. K tomu zvyšujúca sa inflácia a to najmä pri potravinách zaťaží naše peňaženky a budeme si musieť opäť zvyknúť na pravidelné zdražovanie, kým počas krízy sme nakupovali potraviny posledné tri roky približne za rovnaké ceny.
Fed tvrdí, že deflácia je zlá a že potrebujeme infláciu na to, aby sme podporili dopyt a zvýšili investície a spotrebu obyvateľstva. Jednoducho, podľa nich sa stále nachádzame pod hranicou produkčných možností, nevyužívame všetky potenciálne zdroje, existuje produkčná medzera. Avšak podľa nej by nemal produkt rásť rýchlejšie ako inflácia, pretože momentálne ceny minimálne kľúčových primárnych surovín stúpajú omnoho rýchlejšie, aj keď v indexe spotrebiteľských cien sa to ešte naplno neprejavilo. V tom prípade si myslím, že kríza z rokov 2008-2009 nás vrátila späť na hranicu produkčných možností, resp. kúsok pod ňu. To, o čo sa snaží americká vláda a Fed, nás vráti tam, kde sme boli predtým, dokonca inflácia môže byť ešte nebezpečnejšia.
A v najbližšom období pravdepodobne budeme môcť vidieť výsledky QE, ktoré síce nepriamo, ale určite podporili neúmerný rast cien komodít a potravín. O tom, či sa začne ďalšie kolo, je ticho, Bernanke síce zatiaľ tvrdí, že QE skončí, ale vyzerá, že trhy si už na QE zvykli, takže v prípade zastavenia to dajú pocítiť aj poklesom rastu akcií a zvýšenými nákladmi pri predaji dlhopisov.
Autor: Stanislav Červenka Zdroj:finweb.hnonline.sk
